Príbehy TU Z každého rožku trošku TU MS 2010 JAR TU Premier League TU



Výrok dňa: A:"Odkiaľ pochádza The Paranoid? Z USA alebo z Anglicka?"
B: "Tuším, že z Dánska.
(PitBull fest, Šurany, 30. 10. 2010)


Červen 2009

Victory is upon us

19. června 2009 v 22:41 Videá


I love it

Neskutočne skutočný sen - chapter 2

17. června 2009 v 20:38 | Kim252 |  Neskutočne skutočný sen
Chapter 2
Ian z celého rozprávania komentátora zachytil len posledné slová. ANFIELD ROAD.
"Jeho pravý domov," tak to vždy nazýva so smiechom jeho teta.
"Keby som mu to neprikázala, ani by stamaď nešiel domov," hovorí.
"Dlho sa však neodvážil vstúpiť tam," spomína si ďalej teta.
A mala, samozrejme ako vždy, pravdu. Ian sa dlho-predlho neopovážil vkročiť na štadión, hoci on sám nevedel prečo. Cítil len veľkú túžbu dostať sa tam, no vždy keď sa k Anfieldu priblížil, nemohol nájsť v sebe odvahu, aby na Anfield vkročil. Spravil tak až vtedy, keď už nemal inú možnosť.
Na Anfield Roade sa konala veľká oslava. V ten deň to bolo presne 115 rokov od chvíle, čo vznikol FC Liverpool. A čo viac, v tento, pre Anfield, historický deň sa na ňom mal odohrať dvetisíci zápas FC Liverpoolu. A presne to bol kameň úrazu. Súperom domácich "the Reds" bol totiž ich odveký rival - Manchester United. Liverpool začal zápas vo veľkom štýle, ako sa na oslávenca patrí. Po perfektne rozohranom rohovom kope kapitána Reds Stevena Gerrarda a následnej parádnej hlavičke Petera Croucha viedol Liverpool 1:0 a nakrátko pridal druhý gól po presnej prihrávke Xabiho Alonsa Fernando Torres. Všetko nasvedčovalo tomu, že Reds vyhrajú a na celej čiare potopia svojho rivala a ešte k tomu všetkému ho aj predbehnú v tabuľke Premier League. To však fanúšikovia "Červených diablov" nechceli pripustiť, a preto vymysleli diabolský plán. Po skončení prvého polčasu jeden z fanúšikov vylákal zo šatne pod zámienkou prosby o podpis dvoch hráčov Reds - záložníka Xabiho Alonsa a brankára Pepeho Reinu (ak mi niekto napíše, ako to dokázal, zaplatím mu... ).
Namiesto podpisu sa však fanúšik na hráčov vrhol a s pomocou ďalších fanúšikov hráčov premohol, poviazal a zavrel do prvej miestnosti, ktorá nebola zamknutá. Ostatní hráči Liverpoolu síce počuli lomoz, no keď vyšli zo šatne a nikoho nevideli, vrátili sa späť s tým, že sa im to asi len zdalo. To, že nevideli Alonsa ani Reinu ich neznepokojilo, pretože hráči Reds často opúšťajú šatne a idú na iné miesta Anfieldu a často sa do šatne vracajú len pár minút pred začatím druhého polčasu a pri najhoršom dobehnú za ostatnými na ihrisko s pár sekundovým meškaním.
Keď sa už však druhý polčas mal začať a Reina ani Alonso sa na trávniku neobjavili, zavládla v radoch Reds panika. Nikto z fanúšikov, hráčov, ba ani manažér Rafa Benítez nevedel, ako bude zápas pokračovať, lebo Reds malo k dispozícií už len jedno striedanie, ale aj keby ich malo všetky tri, Liverpoolu zmizli dvaja kľúčoví hráči, ktorých sa dá len veľmi ťažko nahradiť. Pomocný personál začal prehľadávať celý štadión, no bezúspešne. Ianovi, ktorý zápas sledoval v priamom prenose v telke, sa situácia tiež veľmi nepozdávala. No najviac sa mu nepáčili výrazy fanúšikov Manchesteru United. Oni sa totiž na vzniknutej situácií dobre zabávali, usmievali sa a budili dojem, že vedia niečo, čo fanúšikovia Liverpoolu nevedia. A vtedy sa Ian konečne rozhodol, že sa vyberie a zistí, čo sa na Anfielde naozaj stalo.

Neskutočne skutočný sen - chapter 1

16. června 2009 v 19:47 | Kim252 |  Neskutočne skutočný sen
Chapter 1
Ian je šestnásťročný chalan žijúci v Liverpoole, no narodil sa v Londýne. Jeho život však nebol ako z rozprávky. Keď mal dva roky, jeho rodičia tragicky zahynuli počas autonehody , a tak sa o neho a jeho mladšiu sestru starala teta, ktorá bývala v Liverpoole. Tak sa dostal Ian do Liverpoolu. To však ešte nebolo všetko. V jeden horúci augustový večer šiel Ian do kuchyne po pohár vody, keď zrazu zacítil z kuchyne štipľavý dym. Opatrne sa išiel pozrieť, čo to môže byť, keď sa mu naskytol ničivý obraz. Kuchyňa bola celá v plameňoch a čo horšie, oheň sa veľmi rýchlo šíril. Ian nestrácal čas a rýchlo šiel zobudiť tetu, s ktorou sa len-len že dostali von z horiaceho domu. Vtom si však uvedomil, že jeho mladšia sestra June je ešte stále vo vnútri horiaceho domu. Rozbehol sa naspäť s úmyslom zachrániť svoju sestru, no len čo sa priblížil k domu, videl, že je to nemožné. Oheň sa rozšíril tak rýchlo, že zablokoval jediný vchod do domu, takže sa nedalo vojsť dnu, ale ani výjsť von. Asi o päť minút dorazili hasiči, no bolo už neskoro. Z domu sa im podarilo zachrániť iba nehybné zhorené telíčko dievčatka. Pre Iana bola smrť June už priveľa. S tetou sa odsťahovali do nového domu neďaleko futbalového štadióna tímu Everton FC, ale Ian sa odvtedy zmenil. Už to nebol ten veselý, zvedavý chlapec, ktorý celé dni naháňal futbalovú loptu po celom Liverpoole, kdeže. Stal sa z neho tichý, bojazlivý, mlčanlivý a hanblivý chlapec, ktorého na prvý pohľad nič nezaujíma a ktorý je vždy opustený a sám. No aspoň jedna vlastnosť mu aj napriek tragickej smrti jeho sestry zostala - miloval futbal. A aj to bola jedna z príčin, prečo nemal skoro žiadnych kamarátov. Keďže býval blízko štadióna Evertonu, všetky deti, ktoré poznal boli jeho fanúšikmi, kým jeho obľúbený futbalový klub bol práve mestským rivalom Evertonu. Bol to FC Liverpool. Ostatné deti sa mu kvôli tomu posmievali a vyhýbali sa mu. No Ian neprestal byť ani tak svojmu klubu verný. Bol preňho veľmi dôležitý, hoci to nebol vždy jeho obľúbený klub a fandiť mu začal asi iba pred dvoma rokmi. No na ten deň, keď sa stal jeho fanúšikom si pamätá, akoby bol včera.
Bolo leto, horúci nudný deň podobný každému všednému. A predsa iný. Ian sa rozvaľoval v kresle pred telkou a unudene prepínal kanály. Práve pred chvíľkou sa skončil program o jeho obľúbenom futbalovom klube - o Manchesteri United. Dozvedel sa z neho, že jeho obľúbený hráč, Cristiano Ronaldo, sa na nedávnom tréningu pohádal a pobil s kanonierom United Ruudom van Nistelroyom. Ian odmalička zbožňoval Cristiana Ronalda. Páčili sa mu najmä jeho finty a pohyb s loptou. No postupne sa začínal Ronaldo Ianovi páčiť menej a menej, pretože bol čoraz viac namyslený. A táto bitka len utvrdila Iana v tom, že to už nie je ten Ronaldo, ktorého toľko zbožňoval, ale že to je iný, zmenený Ronaldo, ktorý sa Ianovi vôbec nepáči a necíti k nemu žiadnu úctu či obdiv, skôr odpor. Keďže klesali jeho sympatie voči Ronaldovi, postupne klesali aj jeho sympatie k Manchesteru United. Až nastal deň zmeny.
Bola sobota popoludní, vonku bolo nádherné počasie, no na ihrisku nebolo ani jedno dieťa. Všetky deti totiž sedeli doma a pozerali futbalový superšláger - zápas Manchesteru United a FC Liverpoolu. Pravdaže, ani Ian nebol výnimkou. Nevynechal ani jeden zápas svojho tímu a zvlášť nie taký šláger. No na jeho veľké prekvapenie ho viac zaujal herný prejav tímu "the Reds" a nie "Červení diabli". Hra United pôsobila tvrdo, nudne a akoby nasilu. Oproti tomu Liverpoolčania hrali rýchlo, kombinačne a so zjavnou chuťou hrať. Práve pri sledovaní tohto zápasu sa stal Ian fanúšikom FC Liverpoolu. Hra, ktorú predvádzali hráči Reds bola ideálnou predstavou Iana, ako sa má hrať futbal a začal im fandiť, aj keď Liverpool spomínaný šláger nakoniec prehral zásluhou hlavičky Ria Ferdinanda v poslednej minúte riadnej hracej doby.
" A už pomaly prichádzajú hráči oboch tímov na trávnik. Papierovo lepším mužstvom je AC Miláno, ale dnes sa môže udiať všeličo.
Spomeňte si len na odvetný zápas "the Reds" v semifinále proti Chelsea, keď sa už zdalo, že Chelsea má už postup istý, a potom tá skvelá hra na štadióne Anfield Road a...."

Neskutočne skutočný sen - Prologue

16. června 2009 v 19:33 | Kim252 |  Neskutočne skutočný sen
Prolouge
"Milí nadšenci a fanúšikovia futbalu, vítam Vás na tohtoročnom finále Ligy majstrov, v ktorom sa už po tretíkrát stretávajú mužstvá AC Miláno a FC Liverpool. Môžem len spolu s Vami, vernými povzbudzujúcimi fanúšikmi dúfať, že sa zopakuje minuloročné napínavé finále. A teraz niečo o mužstvách a o ich základných zostavách. V AC..."
Ďalej už Ian nepočúval. V skutočnosti neveril polovici slov, ktoré vyslovil komentátor, lebo jemu sa zdalo, že minuloročné finále by mohlo kľudne dostať prezývku nudné a nie napínavé.
"Fanúšikovia sú však skvelí," pomyslel si pri pohľade na burácajúci štadión.
"Iste aj oni cítia, že toto finále bude lepšie ako to minuloročné, ba dokonca lepšie ako všetky ostatné finále dokopy."
"A teraz si predstavíme základnú jedenástku Liverpoolu. V bráne Pepe Reina , v obrane Carragher, Škrteľ, Insúa, Arbeola, záloha Mascherano, Xabi Alonso , Gerrard, Kuyt, v útoku Torres a novoobjavený talent "the Reds" Ian Wood. Na lavičke náhradníkov sú náhradný brankár Itangje, Kewell, Crouch, Lucas a Voronin. Veľmi silná lavička, smiem tvrdiť, že asi najsilnejšia za posledných niekoľko rokov u FC..."
"Zase nemá pravdu. Tréner Benítez nám asi pred desiatimi minútami oznámil, že zmenil základnú zostavu kvôli zraneniam. Namiesto Kuyta, ktorý si obnovil zranenie nohy nastúpi Benayoun a namiesto Xabiho Alonsa, ktorý má niečo s členkom nastúpi Lucas. A tým pádom na moje miesto nastúpi Peter Crouch."
S rozhodnutím síce nebol Ian vôbec spokojný, ale tréner je tréner a jeho rozhodnutie musí plne rešpektovať. Nebol však jediný, kto nebol rozhodnutím nadšený.
Ian sa síce rozhodol, že zaujme miesto na lavičke skôr ako ostatní, no nerátal s tým, že počasie vonku je až tak chladné a tak sa išiel rýchlo vrátiť po mikinu do šatne. Zo šatne však k Ianovi doliehali dva nahnevané hlasy. Otočil sa, že pôjde späť, lebo nechcel načúvať, no strhol sa, keď začul svoje meno.
"Pán Benítez, ale prečo keď už ja nemôžem hrať kvôli môjmu akože zraneniu, ste nenechali v zostave aspoň Iana?" počul nahnevaný hlas Xabiho Alonsa.
"Dobre vieš, že to nie je nijaké malé zranenie," protirečil mu hlas Rafaela Beníteza.
" A keď ide o Iana, vieš, že sa s Lucasom nedokáže až tak dobre zohrať, takže Peter je podľa mňa lepšia voľba."
"Takže si ani jeden z nás vo finále nezahrá?" vyzvedal sa Xabi.
"Nie, ak to nebude naozaj nutné."
Chvíľu bolo ticho, potom tréner prehovoril znova.
" Nepozeraj na mňa tými tvojimi očami, Xabi. Aj pre mňa je tento zápas veľmi dôležitý a tiež by som chcel vyhrať, ale nikdy by som kvôli víťazstvu neriskoval zdravie žiadneho svojho hráča. Ak však bude priebeh zápasu pre nás veľmi zlý, obidvoch vás nasadím, platí?" spýtal sa tréner.
" Platí," odpovedal Xabi.
Ian sa radšej rýchlo vrátil na lavičku, lebo nechcel, aby ho Xabi a tréner načapali, že načúval. O chvíľu si na lavičke prisadol k Ianovi Xabi. Začal ho ubezpečovať, že sa na ihrisko aj tak dnes dostanú, a potom ukážu všetkým, čo v nich je. Ian sa len usmieval, ale bol Xabimu veľmi vďačný za to, že hoci ani on nie je na trávniku, predsa povzbudzuje jeho, aby nestratil nádej. Spolu potom hútali o tom, aký priebeh bude mať zápas. Ian bol rád, že našiel takého dobrého priateľa, vlastne viacerých priateľov a že môže robiť to, čo je jeho srdcu najbližšie - hrať futbal. No nie vždy to tak bolo...

Neskutočne skutočný sen

16. června 2009 v 19:15 | Kim252 |  Neskutočne skutočný sen
Po dlhom-dlhočižnom zvažovaní som sa nakoniec rozhodla, že uverejním moje malé "majstrovské dielo", na ktorom pracujem už zhruba dva roky (ak rátam aj obdobie spisovateľského bloku). V skratke - je to príbeh hlavnej postavy poviedky, Iana Wooda, s ktorým sa osud už od malička kruto zahráva. Ian sa však aj tak nevzdáva. V boji s osudom mu pomáha jeho najväčšia vášeň - futbal a Liverpool FC. Podarí sa mu zmeniť svoj osud a splniť si svoj sen???

Poznámka: Je to moje prvé dielo....please, berte na to ohľad

Liverpool - the city of culture

15. června 2009 v 21:19 Liverpool
Len vo veľmi veľkej krátkosti o tom, odkiaľ asi moje milované mesto dostalo svoje pomenovanie:D

LIVERPOOL

Najstaršia zmienka o tomto meste pochádza z roku 1190. Už vtedy bol súčasný názov Liverpool známy až v 40 rôznych podobách. Mená ako Lyrpul, Laverpul, Leverpul, Lierpul, Lytherpul sú označením pre jedno mesto. Hovorí sa, že názov pochádza zo slova lypfwrl, ktorý znamená miesto, kde je červená voda a práve také je v Liverpoole. S tým však nesúhlasia všetci a tak je tu viacero rôznych teórii, napr. názor, že Litherland, štvrť, ktorá je súčasťou mesta, bola tá, ktorá sa postavila ako prvá a preto aj názov musí byť odvodený od nej. Iní si myslia, že Liverpuddle je tým,čo predchádza názvu Liverpool, pretože ak chcete nejako označiť obyvateľov tohto mesta, stačí, keď im poviete Liverpudlians, hoci podľa správnosti by sa mali označovať ako Liverpoolitan.
Aj rieka Mersey by mohla do predchádzajúcich riadkov niečo povedať. Mersey, ktorá bola typická ešte pre kráľovstvo Mercia, sa práve v meste Scousers pripája k moru. A práve ona je dôležitá pri určení, odkiaľ vlastne názov Liverpool pochádza. Totižto, rieka mala pri zakladaní mesta isté červené, dokonca až tehlové sfarbenie a fakt, že tehlová je v miestnom slangu liver, by mohlo dávať dosť logickú odpoveď na otázku.

Môj prvý pokus

8. června 2009 v 21:26 | Lucy
Takže...vítam každého na tomto mojom skromnom blogíku...ako fanúšik najlepšieho futbalového tímu, FC Liverpool, budem najviac miesta venovať práve tomuto skvelému klubu...no okrem toho si tu prídu na svoje aj tí, čo LFC nefandia...dúfam, že sa vám to bude páčiť