Príbehy TU Z každého rožku trošku TU MS 2010 JAR TU Premier League TU



Výrok dňa: A:"Odkiaľ pochádza The Paranoid? Z USA alebo z Anglicka?"
B: "Tuším, že z Dánska.
(PitBull fest, Šurany, 30. 10. 2010)


Manchester United vs. FC Liverpool (review trošička inak )

22. března 2010 v 22:22 | Lucy |  Premier League
Zápas, na ktorý mnohí fanúšikovia anglického futbalu už dlhšiu dobu netrpezlivo čakali, máme za sebou. Tento malilinký článoček mal byť pôvodne kratučkým zhrnutím veľkého derby, no nakoniec som sa rozhodla trošička pozmeniť svoje pôvodné plány a namiesto oficiálneho, mierne nudného štatistického komentára tohoto futbalového sviatku, som sa rozhodla, že vám porozprávam, ako som prežila tento zápas ja. Takže nech sa páči, zápas Manchesteru proti LFC....
manu vs. lfc

Nedeľa cca 9:00. Už len tento samotný fakt, že JA som bola hore medzi bdelými už o deviatej ráno jasne naznačoval, že dnešný deň je iný. Ak by totižto nebol, tak neexistuje nič na svete, čo by ma prinútilo vyliezť z mojej teplej postieľky skôr ako na obed. Ani sama neviem, akými činnosťami sa mi podarilo po veľmi rýchlych raňajkách zabiť čas, ale čuduj sa svete, ani som sa nenazdala a už bolo 13:00. Čas môjho výrazu za zápasom kola sa pomaly ale isto blížil. Prečo som musela vyraziť a nemohla pozerať futbalík v pohodlí môjho domova?? Nuž, ono to bolo tak.....bývam totižto na dedine na západnom Slovensku (totálny zapadákov, verte mi) a také niečo že káblová televízia, o tom tu ani zďaleka ešte asi nepočuli. Kto chcel mať teda u nás viac ako 3 programy, musel si zakúpiť jeden zo satelitných prijímačov. Potadiaľto by to bolo aj celkom OK. Ale potom som si uvedomila OBROVSKÝ PROBLÉM. Náš satelit totižto už nejakú dobu z nepochopiteľných príčin nefunguje, čo som si ja uvedomila asi dva dni pred zápasom (chvalabohu, že nie dve minúty pred zápasom, lebo to by ma asi trafil šľak ). Keďže o zápas som v žiadnom prípade nechcela prísť, musela som zapojiť všetky moje mozgové bunky, ktoré vlastním (nie je ich moc veľa, ale tak čo už :D) a nakoniec som predsa len prišla na riešenie - zavolala som starkej, btw majiteľke dvoch satelitných prijímačov a spýtala sa jej, či by jej vadilo ak by som si pozrela zápas u nej. Na moje veľké šťastie a ešte väčšiu radosť súhlasila. Už sa tam trebalo len dostať. Ako naschvál, naše (respektíve moje) auto akoby bolo totálne proti mne, vyhlásilo PN (pukla spojka). Ostával teda starý dobrý osvedčený bike. Na cestu som sa po obede, ktorý do mňa nanútila mama pod hrozbou, že skôr ako ho nezjem, nikam nejdem, vydala asi o 14:05. V tomto momente som začínala mať trocha nervy, pretože som predpokladala, že cestu dám tak za cca 20 až 30 minút a začiatok možno nestihnem. No čuduj sa svete, 14:15 som už bola na mieste. V rýchlosti som sa zvítala so starkou, jej malým vnukom Jojom (1,5 roka) a jeho maminou Veronikou a potom som rýchlo zaujala svoje miesto pred TV, aby som ani náhodou nezmeškala začiatok.....no paradoxne som ho aj tak zmeškala, keďže som bola nútená ísť sa hrať s kačičkou, plyšákom a autíčkom. Keď som sa vrátila pred tv, bežala tretia minúta zápasu. Väčší vzruch nastal v 6. minúte, keď po akcii Reds hlavou skóroval Fernando Torres (podľa mňa ani on sám chvíľu neveril, že dal gól). 1:0 pre Reds. Od radosti som začala výskať a tlieskať, čo vidiac malý, s radosťou sa ku mne pridal. V 12. minúte ho ale tá dobrá nálada prešla ( a mňa tiež). Pri dravom útoku Valencie ho zastavoval Mascherano, fauloval ho v (alebo tesne pred, ale to je nepodstatné už teraz) pokutovom území, Valencia padol v šestnástke a penalta bola na svete. Tiché yes po Reinovom zákroku proti Rooneymu bolo ešte OK, ale to hlasné NIEEEEEEEEEEEEE po následnej Rooneyho dorážke do prázdnej brány a vyrovnaní skóre na 1:1 vydesilo malého natoľko, že sa ma normálne až bál (chvíľu trvalo, kým sa dal znova do normálu). Skóre sa už v prvom polčase nemenilo a prišiel polčas. Počas neho chcel ísť malý silou-mocou von na dvor s loptou (asi ho ten zápas zaujal viac ako som čakala). Keďže tá spomínaná červená gumená lopta začala veľmi nebezpečne lietať v okolí TV, rozhodla som sa, že bude lepšie ak ho na tú chvíľu zoberiem predsa len von. Veronika ho obliekla a šlo sa na fajčiarsku. Vonku som zistila to, že malý sa dajako bojí kopnúť do lopty (vlastne, ani nie že bojí, skôr len nevie ako na to). 5 minút a mala som pred sebou potencionálneho nástupcu Torresa (hoci deti veľmi nemusím...viem to s nimi...a sama sa tomu čudujem ako je to možné). Asi si založím futbalovú škôlku. Kým ja som učila mladý talent kopať do lopty, zápas pokračoval. Na moje zhrozenie som sa k nemu vrátila až v 52. minúte. Skóre však bolo rovnaké a vraj som neprišla ani o nejakú super extra šancu, takže to bolo v poho. V "poho" to však už rozhodne nebolo v 60. minúte, ked hlavičkou obrátil celý priebeh zápasu v prospech Manu Park Ji Sung. Po skúsenosti s vyrovnávajúcim gólom som kvôli zachovaniu duševného zdravia malého radšej držala jazyk za zubami. Nadávať som začala až keď Jojo zdrhol a to konkrétne na D. Fletchera, ktorému v 68. minúte mierne preplo a zbytočne dohral stret s D. Kuytom (a mohol byť rád, že Webb z toho nevyvodil žiadne dôsledky). V 90. minúte mal veľkú možnosť na vyrovnanie opäť El Niňo po kapitánovej prihrávke, ale šancu nepremenil. Po záverečnom hvizde rozhodcu bolo teda skóre Manu vs. LFC 2:1. Tíško som vypla telku, rozlúčila sa a šups domov. Po ceste, pravdaže začalo mierne pršať. Asi aj nebo smútilo z toho, ako zápas the Reds ušiel. Doma ma vítala mama s otázkou či prehral Liverpool len 4:0 alebo viac....čo ma mierne nahnevalo, takže som len zamrmlala výsledok a šla do izby. Ako vždy, keď Liverpool prehrá, siahla som po veci, ktorá ma privádza na iné myšlienky - hnusnú knihu z podnikovej ekonomiky a nemčiny (bléééééééé) a pustila som sa do provizórneho učenia.
S tým a s očakávaním čo na druhý deň môj profesor angličtiny (veľký fan Manu) skonštatuje o zápase sa môj futbalový deň schýlil ku koncu.
Čo na záver?? Zápas bol dobrý, výsledok už menej, ale to je futbal. Verím, že na budúci rok im to dvojnásobne oplatíme.

Na záver ešte pár obrázkov zo zápasu.......


Gól El Niňa, ktorý na kratulinkú chvíľu poslal Liverpool do vedenia

rooney gol
Veľká radosť W. Rooneyho po vstrelení penalty (aj keď len na 2x) na 1:1

park
Víťazná hlavička Park Ji Sunga na 2:1, ktorá strelca gólu skoro stála jeho hlavu.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama