Príbehy TU Z každého rožku trošku TU MS 2010 JAR TU Premier League TU



Výrok dňa: A:"Odkiaľ pochádza The Paranoid? Z USA alebo z Anglicka?"
B: "Tuším, že z Dánska.
(PitBull fest, Šurany, 30. 10. 2010)


Neskutočne skutočný sen

21. dubna 2010 v 19:50 | Lucy |  Neskutočne skutočný sen
Po dlhšej chvíli ďalšia kapitola z Neskutočne skutočného sna. Táto kapitola bude aj s najväčšou pravdepodobnosťou posledná, keďže som zatiaľ na tento príbeh nedostala úplne žiadnu odozvu (ale len tú negatívnu), a tak som sa rozhodla že je zbytočné to tu ďalej dávať.......

CHAPTER 5
Po jej skončení sa chlapcom prihovoril Rafael Benítez. "Tak chalani, väčšiu časť skúšky už máte za sebou, zostáva vám už len jedna, posledná skúška. A ako posledné sme pre vás pripravili malý turnaj. Vytvorili sme štvorčlenné skupiny, vlastne tímy, skladajúce sa z dvoch súčasných hráčov a z dvoch z vás. Tieto tímy medzi sebou uhrajú vylučovacie zápasy. Dva najlepšie tímy potom odohrajú medzi sebou veľké finále. Zloženia tímov sú na papieri vyvesené na nástenke tu za mnou, tak isto ako aj zápasy, čiže kto proti komu a v akom poradí. Začíname o päť minút," dokončil vysvetľovanie Benítez a odišiel späť na ihrisko k svojim hráčom. Ian sa šiel rýchlo pozrieť na papier a čakalo ho milé prekvapenie.
Bol v jednom tíme so Xabim Alonsom, Fernandom Torresom a s Krisiem. No Ian nevedel, že pôvodne mal byť so Xabim a so Stevenom Gerrardom a nie s Torresom. Gerrard však musel ešte ráno náhle odísť, takže na skúšku sa ani nedostavil, a tak musel Benítez urobiť malú zmenu. To však teraz nebolo podstatné. Ian sa musel ponáhľať naspäť na ihrisko, lebo práve jeho tím hral prvý zápas proti zostave Hyypia - Riise a dvoch chalanov, ktorých nepoznal. Bol trocha nervózny, lebo nevedel, či sa bude vedieť prispôsobiť hernému štýlu hráčov Reds. No obavy zmizli hneď po začatí zápasu, pretože Ian sa vôbec nemusel prispôsobovať. Zistil totiž, že štýl hráčov je veľmi podobný jeho štýlu hry. A tak bolo rozhodnuté aj o výsledku prvého zápasu. Xabi totiž dával Ianovi perfektné prihrávky, ktoré Ian buď premieňal na góly, alebo spolupracoval vpredu s Torresom a na konci skóroval buď Ian alebo Torres. A tak nečudo, že vyhrali zápas v pomere 5:2. Aj Krisie si viedol v bráne veľmi dobre a za tie dva pustené góly nemohol. Obidva boli totiž výsledkom známej Riiseho ľavačky. Dôležité však bolo, že vyhrali a postúpili ďalej. Potom Ian a Krisie spolu s ich dočasnými spoluhráčmi sledovali ďalšie zápasy, aby sa dozvedeli, kto bude ich nasledujúci súper. Nakoniec dostali zostavu Reina - Voronin a dvoch chalanov, dvojčiat. Tí už boli oveľa tvrdším orieškom ako predchádzajúci súper. Kým v prvom zápase hrali prevažne hráči Liverpoolu, čiže Riise a Hyypia a tí dvaja chalani sa nedokázali zapojiť do hry, tak v druhom zápase to vyzeralo úplne inak. Dvojčatá sa dokonale zohrali s Voroninom a Reinou a preto bol tento zápas veľmi vyrovnaný. skoro všetky útoky Ianovho tímu stroskotali na veľmi dobre organizovanej obrane dvojčiat a keď sa Ianovi s Torresom podarilo prekabátiť obranu, Pepe Reina všetko vychytal. A podobne to bolo aj na druhej strane. Tu obranu organizovali Ian a Xabi Alonso a boli naozaj dokonale zohraný, dokonca až tak, akoby si navzájom čítali myšlienky. A Krisie bol v bráne skoro taký dobrý ako Reina. Vyzeralo to, že sa zápas skončí remízou a bude sa musieť predlžovať. Vtom sa ale Alonsovi podarilo odobrať loptu jednému z dvojčiat, na chvíľu s ňou zastal, pozrel sa na Iana, a potom sa znova rozbehol. Ian v tom momente pochopil, čo má robiť a rozbehol sa za Alonsom. A vtedy sa začal najväčší kolotoč prihrávok počas celej skúšky. Ian, Xabi, Ian, Xabi - tak to šlo v kuse dookola a vždy to bola buď prihrávka z prvej alebo po jednom dotyku, poprípade po nejakej peknej kľučke. Prihrávky však svoj cieľ dokonale splnili - úplne poplietli obranu dvojčiat, ktoré v niektorých okamihoch nevedeli ani to, kde je lopta a keď sa do kombinácie pripojil aj Torres, podarilo sa im zmiasť dokonca aj Voronina, čo sa veru nestávalo často. A tak potrebovali už len prekonať Reinu. Tu by sme však slovko len mohli dať do dvojitých úvodzoviek, lebo prekonať Reinu je často "mision impossible" a to dobre vedeli aj Alonso a Torres, veď oni dokonca hrajú spolu aj v reprezentácií. A tak znova spoliehali na prihrávky. Najprv si prihrávali len Alonso a Torres, keď však už boli v tesnej blízkosti brány a patrilo sa už vystreliť, prihral Torres Ianovi, Reina tento úmysel vystihol a rútil sa smerom k Ianovi, ten však namiesto toho, aby vystrelil na bránu, radšej odcentroval presne Alonsovi na hlavičku. No nie nadarmo bol Pepe Reina suverénnou brankárskou jednotkou Liverpoolu, a tak nečudo, že sa stihol vrátiť k Alonsovi, a vyzeralo to tak, že sa mu nakoniec podarí vypichnúť Alonsovi loptu. No ani Xabi Alonso nebol nijaké béčko. Dobre vedel, že keby sa len jednoducho pokúsil hlavičkovať do brány, proti Reinovi by nemal žiadnu šancu. A tak celý čas predstieral, že jeho úmyslom je skórovať, no keď to už mal urobiť, v poslednej chvíli namiesto toho radšej odhlavičkoval naspäť Ianovi a ten potom poľahky skóroval do prázdnej. Vďaka tomuto gólu napokon Ianov tím vyhral, hoci to bolo najtesnejším rozdielom skóre - 1:0, ale hlavná vec bola tá, že vyhrali a postúpili do finále mini turnaja. Po skončení zápasu mali malú prestávku a počas nej sledovali posledný semifinálový zápas posledných dvoch tímov, ktoré boli ešte v hre a z ktorých jeden sa mal stať súperom Ianovho tímu vo finále. A veru v tomto semifinále bolo už od začiatku jasné o postupujúcom. Ani jeden z tímov nehral zle, no zostava Crouch - Kuyt a dvaja chalani, o ktorých Ian vedel, že sú to bratia Brownovci - Ian sa s nimi spoznal na tribúne Kop v deň, keď zachránil Alonsa a Reinu - bola jednoducho neporaziteľná.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama