Príbehy TU Z každého rožku trošku TU MS 2010 JAR TU Premier League TU



Výrok dňa: A:"Odkiaľ pochádza The Paranoid? Z USA alebo z Anglicka?"
B: "Tuším, že z Dánska.
(PitBull fest, Šurany, 30. 10. 2010)


Kapitola 1

2. června 2010 v 20:05 | Lucy |  Bez mena
Takže......už som pekne doma, voda ma neodniesla (aj keď pri Rožňave mal autobus namále)....a keďže som momentálne aj chorá.......mám trocha voľného času, kým sa pôjde na výlet do Oswienčimu...takže prinášam sľúbenú prvú kapitolu príbehu zo sna.....
Chcela by som ešte na začiatku poznamenať, že pri niektorých veciach ma inšpirovalo japonské anime TRINITY BLOOD....ale keďže tieto veci sa vraj nachádzajú aj v samotnej Biblii (nejde ani tak o veci ako o niektoré pojmy), nepovažujem to za plagiátorstvo.
A ozaj.......zatiaľ nedávam názov príbehu...pretože ho ešte nemám vymyslený...ak by ste mali nejaké nápady....kľudne napíšte...dfm, že sa vám to bude páčiť.


"Nemôžem tomu uveriť! Naozaj?" vykríkla som natešeným hlasom, keď mi otec oznámil skvelú novinku. Vlastne ani nie skvelú. Skôr úžasnú, bombovú, svetovú, grandióznu.
Ja, Lilly, obyčajné španielske 17-ročné dievča, poletím cez letné prázdniny do Ameriky!!
Chápete?
Dva mesiace v Amerike.
Ešte ani teraz sa mi nechce veriť, že je to pravda. Už odmalička som túžila navštíviť ten svetadiel. Ale vôbec nie USA či Kanadu, tie ma vonkoncom nezaujímajú. Mojím snom bolo odjakživa navštíviť Latinskú Ameriku. Konkrétne, polostrov Yucatán či neďaleký štát Guatemala, kde v minulosti žil národ Mayov.
Možno si myslíte, že mi šibe, uprednostniť nejaké staré zrúcaniny po civilizácii, ktorá už dávno nie je na tejto planéte pred vecami ako Times Square či Sochou Slobody.
Ale ja, Lillien Francesca D´Este, som bola vždy tak trocha iná. Vždy sa mi páčili veci, ktoré mali nejakú súvislosť s históriou. Vďačím za to pravdepodobne rodičom, uznávaným archeológom.
Nebyť ich povolaniu, tento môj sen by sa mi ani toto leto nesplnil.
V Guatemale vraj tamojší archeológovia objavili nový pozostatok mayskej stavby a takisto aj pár stél (kamenný stĺp alebo stojaca kamenná doska osadená do zeme. Mayovia stélu nazývali lakam tuun (veľký kameň) a stavala sa väčšinou pri príležitosti nejakého výročia. Stély sú spravidla pomaľované a obtesané na všetkých stranách a obsahujú najmä nápisy a obrazy informujúce o činoch a životných údajoch vládcov).
A práve moji rodičia boli poverení pomôcť domácim archeológom lepšie preskúmať nové objavy.
A keďže starí rodičia sú momentálne nedostupní (chvalabohu, sú v kúpeľoch), naši sú nútení brať ma so sebou.
"A kedy odlietame?" vyzvedala som sa ďalej.
"Zajtra podvečer," odpovedala mama.
"Už zajtra, už zajtra," pospevovala som si asi o pol hodinu neskôr baliac si potrebné veci do kufra.
"Hej, zato nechaj trocha miesta v aute aj Chrisovi," povedala so smiechom mama, keď vošla do mojej izby a uvidela môj "mini" balíček na cestu.
"Nechcela by si predsa, aby si náš hosť musel svoj kufor priviazať za auto, že?" pokračovala mama v dobrej nálade.
Mňa však akosi prešla.
"Chris? Aký Chris?" pozerala som na ňu nechápavo.
"Predsa Christian Torres, syn vedúcej otcovho archeologického oddielu. Jeho rodičia museli odcestovať na ďaleký východ kvôli nejakým novým objavom a ja som im sľúbila, že kým sa vrátia, Chris môže byť u nás. Nečakala som totiž, že budeme musieť odcestovať. Práve som telefonovala s jeho otcom. Bol za, aby šiel Chris s nami. Vraj to nie je zďaleka také nebezpečné ako tam a môže sa len a len naučiť niečo nové. Ale veď ty Chrisa poznáš. Je predsa v ročníku s tebou alebo tak nejako, nie?"
"Nie, je o ročník vyššie ako ja," zašepkala som.
Moja nálada razom klesla na bod mrazu. Christian Manuel Torres. Futbalová hviezda našej školy. A hlavne môj tajný idol. Preboha, ako len prežijem 2 mesiace v jeho blízkosti?
Moja mama postrehla túto nečakanú zmenu mojej nálady a hneď zvážnela.
"Dúfam, že sa budeš ku Chrisovi správať slušne. Nechcem, aby som sa za teba musela hanbiť. A otec už vonkoncom nie, rozumela si mi?" povedala.
"Jasné, budem extraslušná, neboj," ubezpečila som ju.
Mama už len súhlasne prikývla a pobrala sa preč z mojej izby, aby dokončila svoje a otcovo balenie (chlapi...pcheeee).
Ja som ešte nahádzala posledné veci do môjho kufra, horko-ťažko ho zavrela a šla som spať.
Ani sama neviem ako, ale zajtra sa rýchlosťou blesku stalo dneškom a už som sedela na zadnom sedadle nášho krásneho AUDI A4 a spolu s rodičmi mierila vyzdvihnúť Chrisa u nich doma a potom hor sa na letisko!!!
Chris nás spoločne s jeho tetou čakali aj s Chrisovou batožinou pred domom.
"Je mi fakt ľúto, že vás musíme takto zaťažovať, pani D´Este. Kebyže môžem hneď a zaraz zruším dovolenku v Japonsku. Lenže môj muž po nej celý život túžil a cestovka nám peniaze nie je ochotná vrátiť, takže to nie je možné. A nik iný nie je, kto by dal na Chrisa pozor."
"Poradil by som si aj sám. Už nie som dieťa," počula som odvrknúť Chrisa.
" To je v poriadku, pani Sanchézová. Som rada, že Chris bude cestovať s nami. Aspoň bude mať Lilly spoločnosť, kým my budeme na pracovisku."
Akokoľvek som sa snažila odvrátiť sa, nemohla som si nevšimnúť jeho výraz po vyhlásení mojej mamy. Tlak mi hneď vystúpil na dvojnásobok pôvodnej hodnoty.
Otec vystúpil, aby naložil Chrisovu batožinu do kufra. Následne si Chris sadol vedľa mňa a mohlo sa ísť na letisko.
"Ahoj," pozdravila som sa mu (sľúbila som predsa mame, že budem slušná).
"Čav," odvrkol a odvrátil sa odo mňa.
"Fakt skvelé,"pomyslela som si,"dva mesiace s takou spoločnosťou."
No rozhodla som sa, že ani môj mierne namyslený idol mi dnes nepokazí náladu. Veď idem predsa do Guatemaly!
Na letisko sme prišli práve včas. Rýchla bezpečnostná kontrola, potom nám letuška ukázala naše miesta, posadali sme si a mohlo sa ísť.
Bola som strašne nadšená. Môj prvý dlhší let lietadlom.
Keby som však vtedy vedela, čo všetko toto leto zažijem, možno by som v tej chvíli z toho lietadla vyskočila...
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama