Príbehy TU Z každého rožku trošku TU MS 2010 JAR TU Premier League TU



Výrok dňa: A:"Odkiaľ pochádza The Paranoid? Z USA alebo z Anglicka?"
B: "Tuším, že z Dánska.
(PitBull fest, Šurany, 30. 10. 2010)


Neskutočne skutočný sen - chapter 10

30. června 2010 v 22:47 | Lucy |  Neskutočne skutočný sen
Napraví sa vzťah Ian - Gerrard? A na scéne sa objaví nová postava, ktorá neskôr ešte zohrá celkom zaujímavú úlohu....
Keďže sú tu prázdniny, fakt neviem, či budem stíhať zverejňovať ďalšie kapitoly, ale posnažím sa...dfm, že sa vám budú páčiť

Tréningy toho týždňa boli náročnejšie a náročnejšie, lebo v sobotu sa hral majstrák. Vzťahy medzi Gerrardom a Ianom však zostávali aj naďalej na rovnakej úrovni (asi tak na bode mrazu). Až prišiel deň D. Zápas Aston Villy proti Liverpoolu vo Villa parku. Benítez sa rozhodol, že do Birminghamu vezme aj Iana, aj keď si nebol ani náhodou istý, či ho vôbec nasadí do hry.
"Nech sa však chlapec zaúča," pomyslel si tréner, "a aj vzťah medzi ním a Stevenom sa možno počas cesty napraví."
Počas cesty do Birminghamu sa to však určite nestalo. Obaja aktéri totiž sedeli na úplných koncoch autobusu. Cesta prebehla pomerne rýchlo a v celkom dobrej nálade, aj keď všetci vedeli, že Villance nebudú žiadnym ľahkým súperom. Aj ubytovanie bolo fajn (Ian bol na izbe s Arbeolom, Benítez chvíľu zvažoval možnosť Ian - Gerrard, no nakoniec od toho upustil, lebo si nebol istý, či by prípadný nočný masaker pridal na sebavedomí jeho tímu). Ešte posledný tréning a...
"Gareth Bary dostáva v 79. minúte Aston Villu do vedenia 1:0," bolo určite počuť od komentátora v TV, ktorý mal na starosti komentovanie zápasu.
"To nie je možné. Celý zápas sme oveľa lepší, vytvorili sme si plno gólových šancí a...," nechápavo (a aj trocha nazlostene) hovoril Ian.
"Len kľud, to sa ešte spraví," ukľudňoval ho Lucas Leiva (hoci z jeho tváre bolo jasne čitateľné, ako veľmi "verí" tomu, čo povedal).
A bola tu aj horšia vec. Okolo 55. minúty totiž ostal po hrubom faule jedného z obrancov Villance (a nedostal za to ani len žltú kartu..tss) na trávniku ležať Xabi. Po chvíli sa síce znova postavil na nohy a pokračoval v hre, no nevyzeralo to s ním veľmi dobre a Benítez už len čakal na tú chvíľu, kedy sa jeho zverenec znova ocitne na zemi a bolo jasné, že potom sa už bez cudzej pomoci (t. j. lekársky personál + nosítka) zo zeme nepostaví. A ten okamih prišiel po Baryho góle. Tréner sa musel bleskurýchle rozhodnúť. Mal síce na lavičke Lucasa, no....
"Ian, priprav sa, nahradíš Xabiho," prišiel náhle tréner k rozhodnutiu.
"Ja?" sprosto sa spýtal Ian.
"Nie, to budem ja, minulý týždeň som sa dal premenovať...jasné, že ty. Tak sa už choď rozcvičiť, ty trúbka," doberal si ho Lucas Leiva.
Keď sa lekárskemu tímu podarilo pozbierať Xabiho z trávnika, stál už Ian pripravený na striedanie (trocha nervozity, "neviem" z čoho ).
"Zlom väz," zaželal mu z nosítok Xabi, keď zbadal, kto ho strieda a pokračoval v usilovnom umieraní od bolesti ( "A prichádza veľký moment v živote tohto 16- ročného hráča....blablabla....tradičný komentár...trocha nudný....dúfajme, že Alonsovi sa nič vážneho nestalo....blablabla.... a tak ďalej ).
Keď však uvidel Gerrard, kto bude jeho partnerom v strede poľa, dal trénerovi dosť jasným pohľadom najavo, že on končí a odchádza. No Benítez mu dal tiež rovnako jasným pohľadom najavo, že je mŕtvy v momente, keď to spraví. Medzitým však už Liverpool podnikal novú útočnú akciu. Loptu si viedol Arbeola, prihral ju Aggerovi, Agger Ianovi, Ian do strany Arbeolovi, ten Gerrardovi, Gerrard Torresovi, ktorý sa stiahol po prihrávku. Následne ju posunul Ianovi, ktorý nabiehal vedľa neho. Tomu sa podarilo obísť naraz dvoch obrancov Aston Villy, ktorý situáciu a hlavne Iana značne podcenili (veď čo, je to len malý krpec a čo na tom, že si ho ako hráča vybral jeden z najlepších klubov, pardon, ten najlepší klub sveta, no nie?). A tak nastala veľmi zaujímavá situácia. Oproti Ianovi vybiehal už len brankár Villance, kým do vcelku prázdneho stredu šestnástky si šikovne nabiehal Steven Gerrard, hoci on sám nevedel na čo je to dobré, lebo si bol na 99% istý, že Ian ho odignoruje. Preto skoro zluftoval od prekvapenia, keď mu Ian do voľného priestoru loptu šikovne prihral. No napokon sa mu predsa len podarilo dopraviť ju do siete a vyrovnať tak na 1:1. Po vstrelení gólu sa Gerrard pobral rovno k Ianovi.
"Ty, ty....ty si mi prihral," začal úplne zaskočený, ale veľmi potešený Gerrard.
"A? Prekáža ti to? Alebo nemala prihratá lopta dostatočnú silu vôle a silnú osobnosť?" zareagoval na Gerrarda Ian, no tentoraz vôbec nie tónom ako vtedy v jedálni, skôr takým ako "už sa na teba nehnevám, len si ťa doberám."
"Toto budem od teba počúvať ešte dlho, že?" pousmial sa Steven, "ale máš na to 100%-né oprávnenie," doložil.
"Ale teraz musíme strhnúť víťazstvo na našu stranu. Ideme na to?" spýtal sa kapitán Iana podávajúc mu ruku.
"Že sa pýtaš," odvetil Ian, chvíľu len nedôverčivo hľadel na kapitánovu ruku a keď sa už sklamaný Gerrard chystal ruku zložiť, Ian mu podal tú svoju. Hra však pokračovala ďalej v omnoho rýchlejšom a svižnejšom tempe ako doteraz. Liverpool však súpera úplne prehrával vo všetkých činnostiach. A tak v 90. minúte prišlo to, čo vzhľadom na zlepšenú hru "the Reds" muselo prísť.
"A FC Liverpool kope penaltu. Penalta v 90. minúte!!! Neuveriteľné!!!! Dokonalá šanca na zvrat v zápase....zodpovednosť za to prevezme pravdepodobne kapitán Steven Gerrard...." komentoval z plného hrdla komentátor aj trocha neveriacky (ale aspoň sa to dalo počúvať....aspoň časť....nemám nič proti komentátorom, aj ja by som raz rada komentovala zápasy, ale nedokážem vystáť takých komentátorov, ktorý nevedia o čom hovoria....a tých je bohužiaľ, dosť....takže skláňam poklonu tým, ktorý vedia rozprávať a prosím ich aby zaúčali tých menej zdatných, lebo inač to bude o pár rokov s komentovaním katastrofálne....gracias).
Ale bola to pravda. Ten istý obranca, ktorý predtým poslal Alonsa predčasne do šatne, dosť hrubo fauloval Torresa v šestnástke, čo tentoraz už neušlo pozornosti hlavného arbitra a penalta bola na svete (cha, futbalový Boh je spravodlivýJ). Tradičným exekútorom jedenástiek bol v tíme od rieky Mersey jednoznačne kapitán Gerrard. Aj teraz sa už chystal na exekúciu kopu, keď v tom ho niečo napadlo....
"Ian," začal kapitán, "táto penalta je tvoja. Môžeš to brať ako určitý druh reparácie za tie sprostosti z mojich úst v šatni," pošepol mu Steven.
"No choď už rozhodnúť. A nezabudni, spoliehame na teba," súril ho Gerrard, keď naňho Ian čumel ako bacil do lekárne. Po chvíľke sa však osmelil, zobral od svojho kapitána
loptu a postavil si ju na biely bod. Chvíľu sa díval dosť nesmelým pohľadom na brankára, potom sa jeho pohľad zmenil na oveľa drsnejší, následne sa rozbehol a s prehľadom kop premenil. Následne pohľadom hľadal Gerrarda,
no ten už stál vedľa neho.
"Vitaj v FC Liverpool," povedal mu kapitán. Ian sa naňho usmial.. a potom svojho kapitána objal. Ostatní hráči sa chvíľu touto milou scénou kochali, až potom sa pripojili k oslavám.
Zápas napokon skončil 1:2 pre chlapcov z Merseyside a nálada v autobuse počas cesty domov bola neporovnateľná s cestou do Birminghamu. Benítez musel chalanov niekoľkokrát ukľudňovať (aj keď bez väčšieho efektu), hlavne skupinku Gerrard, Arbeola, Alonso, Torres, Reina, Ian a ešte pár ostatných chalanov (mala som skôr vymenovať tých, čo nemusel skľudňovať, ale to by bol potom veľmi krátky zoznam....vlastne žiadny zoznam). Keď napokon tréner zistil, že ho vnímajú tak na 0,1% z 0,01% zo 100%-nej 0-ly, nechal to tak. Bol však rád, že sa Gerrard a Ian udobrili. Takýto priateľský vzťah im slušal oveľa viac ako hašterenie sa. Len keby sa Alonso nebol zranil (pozn. : vystrihnuté z hlavy Rafaela Beníteza....víťazstvo je len na poslednom mieste, no nie?.....no jasné, že nie, len som srandovala).

Dni sa pomaly míňali a míňali, Liverpoolu sa vcelku darilo, takže aj majitelia klubu sa ukľudnili a tým sa situácia výrazne zlepšila. Ian sa celkom dobre zabýval v základnej zostave "the Reds", a dokonca pri jeho prvom štarte v základe (zhodou okolností na Anfielde) sa mu podarilo vstreliť prekrásny gól, ktorým postavil na nohy celý Kop.
Pomaličky sa blížil koniec novembra, čiže aj Vianoce už boli za dverami. Ale nepredbiehajme. Čiže koniec novembra. Nič zvláštneho. Až po dátum 25. 11. Nie, nehralo sa nič dôležitého, ani mestské derby či niečo podobného. Vlastne by nebolo na tomto dátume nič zvláštneho, kebyže sa presne v tento deň pred pár rokmi (no...možno trošku viac ako pár) nenarodil v Španielsku (presnejšie v Tolose) malý Xabi.
Ostatní chalani o tom pravdaže vedeli a nezabudli na to ( Boh žehnaj toho, kto vymyslel do mobilu pripomienky) a rozhodli sa zorganizovať takú "menšiu párty" (ak si pod tým predstavujete kopu balónikov, velikánsku tortu, hostí spievajúcich "happy birthday to you" keď nič netušiaci oslávenec vstúpi do miestnosti a podobné gýče, tak vedzte, že Angličania až tak konzervatívni ani zaostalí nie sú....a keby aj, tak tí v LFC určite nie, veď ich je tam aj tak málo... a to jeden z nich vlastní bar...tak posúďte sami....:D). Takže keď sa všetci zhodli (Xabi bol "zhodou okolností" na vyšetrení u tímového lekára), začala sa organizácia tajného plánu. Dokonca Arbeola, Torres a Reina zapojili do organizácie aj medzinárodné a medzimestské posily, keď pozvali aj vtedy zraneného Davida Villu (Valencia, Španielsko - medzinárodná posila) a Francesca Fabregasa (Londýn, VB) a sľúbil sa aj Mikel Arteta (modrá časť Liverpoolu, VB - obaja medzimestská posila). Všetko išlo hladko, dokonca aj povolenie od trénera (ten chvíľu váhal, lebo mal ešte živo v pamäti situáciu, keď mierne podnapitý Craig Bellamy naháňal po bare dodnes nevedno či s baseballovou pálkou alebo golfovou palicou Johna Arneho Riiseho, lebo nechcel spievať s ostatnými karaoke. Napokon ale súhlasil, veď tam vonkoncom bude aj on a dozrie lepšie na svojich zverencov ako vtedy. Bude ale musieť zakázať jednu vec z dvojice karaoke-alkohol. Hm, ale ktorú? Odpoveď? No jasné, že to karaoke.). Až prišiel deň D. Už len nejako dostať oslávenca na párty. Na to sa podujali Carra a Gerrard.
"Ahoj, Xabi," rozbehol kapitán akciu hneď ako zbadal Alonsa.
"Prídeš aj ty dnes večer, že?" následne sa ho spýtal, ale znelo to skôr ako finálne overenie si určitého faktu.
"Jasne. Ale kam?" nechápal Xabi.
"Teraz som dokončil renováciu svojho baru a musíte to všetci vidieť. Mám pár super noviniek," vysvetlil mu Carra.
"No, vieš...," začal Xabi, no Carrov pohľad ho nakoniec presvedčil.
"OK, budem tam," sľúbil sa španielsky stredopoliar.
"To rád počujem. Tak dnes večer o 20 00 hod.," povedal Carragher (Jéj, ja som mu vypísala celé meno...to bude tou chrípkouJ) a hodil víťazoslávny pohľad na Gerrarda, ktorý pravdaže Alonsovi neušiel a vonkoncom sa mu nezdal (kedy sa už naučia, že Španieli majú obrovský zmysel pre detaily...a okrem toho, keď pred pár dňami prechádzal okolo Carragerovho baru, nezdalo sa mu, že by ho renovovali....taký detail). No nerobil si z toho dlho ťažkú hlavu, lebo na chodbách centra Melwood stretol osobu, o ktorej by si nikdy nebol pomyslel, že ju stretne práve tu.
"Mikel?" ozval sa prekvapený Alonso.
"Xabi? A-ahoj," vyjachtal sa tiež prekvapený, ale aj dosť nastrašený Arteta ("No toto mi ešte dnes chýbalo," pomyslel si Arteta).
"A čo ty tu? Už sa ti zunoval tvoj život? Lebo ak hej, poznám aj lepšie spôsoby, ako skoncovať so životom, než je tento," vyzvedal ale aj dobiedzal Xabi do svojho kamaráta.
"Čo?" nechápal úplne dezorientovaný Arteta.
"No, ak ťa tu uvidia fans Toffees, tak máš po chlebe," povedal mu Alonso.
"Aha, to. Z toho si nič nerob. Som tu z Moyesovho poverenia, vlastne tu mal byť pôvodne Phil (pozn. kto by nevedel, tak Phil Neville - kapitán Evertonu), ale vieš, kapitán má právomoc poveriť menej príjemnými povinnosťami iné osoby, tak som tu ja. Treba len vybaviť jednu záležitosť. Akurát idem od Beníteza." ("Ako dobre som to vymyslel," myslí si Arteta, ale...)
"Od Beníteza? Ale ten má kanceláriu na opačnej strane," nedalo to Xabimu.
"Povedal som od Beníteza? Prepáč, myslel som za Benítezom. Akurát za ním idem," bleskurýchlo sa opravil Arteta. (Shit!! Musím sa naučiť klamať a to rýchlo," pomyslel si Arteta).
"Aha. No, môžem ti ukázať cestu, ak chceš," ponúkol sa mu Xabi.
"To by bolo skvelé, vďaka," prijal Alonsovu ponuku Arteta.
"A len tak mimochodom, čo to máš vybaviť?" spýtal sa počas cesty Alonso.
"Týka sa to Stanleyho parku. Ale viac ti nemôžem povedať. Je to tajné...top secret..." rozvádzal ďalej svoje klamstvo Arteta (Stanleyho park bolo to prvé, čo ho napadlo).
"OK, pochopil som to. Tu máš Benítezovu kanceláriu, agent 007," prerušil ho so smiechom Alonso.
"Och, vďaka," a so strachom v očiach sa nedôverčivo zahľadel na dvere kancelárie.
"No, choď už, on ťa nezje," posmeľoval ho Xabi, keď uvidel v jeho očiach nesmelosť.
"A čo teraz? Asi tam budem musieť naozaj ísť," rozmýšľal Arteta.
Nakoniec sa však posmelil, podišiel k dverám a slabučko na ne zaklopal, dúfajúc, že tam nikto nie je.
"Vstúpte!" ozvalo sa ale z kancelárie.
"Počkáš ma tu?" poprosil Arteta Xabiho.
Xabi prikývol na znak súhlasu. A tak Arteta otvoril dvere a vstúpil do kancelárie trénera FC Liverpoolu, v ktorej už poriadne dlho nebol žiadny Evertončan. Miestnosť to bola dosť veľká, hoci pomerne zaprataná rôznymi kusmi nábytku. No Artetova pozornosť sa sústredila na pracovný stôl, za ktorým sedel tréner.
"Dobrý deň, pán Benítez," začal slušne ako sa na vychovaného Španiela patrí Arteta.
"Dobrý deň. Aké príjemné prekvapenie, Evertončan tu už nebol...fú, už poriadne dlho.
A čo ťa k nám privádza?" vyzvedal tréner.
"Nešťastná zhoda okolností. Je to nadlho," odpovedal Arteta.
"Tak sa posaď a môžeš začať," vyzval ho Benítez.
"Tak dobre," súhlasil napokon Arteta a vďačne sa posadil do jedného z mnohých pohodlných čiernych kresiel.
"Dáš si čaj?" ponúkol nečakaného hosťa Benítez.
"Áno, ďakujem," prijal Arteta a už si aj bral šálku od trénera. ("Hm, pripravený na všetky situácie," musel uznať Arteta).
"Ty si Mikel, že?" spýtal sa ho Benítez.
Arteta prikývol.
"Tak dobre, Mikel, môžeš začať," pobádal ho tréner.
"No...všetko sa to začalo tým, že som stratil telefónne číslo na Jamieho Carraghera a tak...len sa kľudne smejte, Evertončania sú už zvyknutí na neustály posmech od LFC," vybuchol Arteta, keď videl, ako sa Benítez po jeho úvodných slovách smeje a na situácií sa jednoznačne zabáva.
"Okej, len kľud...nemusíš sa hneď naduť ako balón...ja som si len spomenul na utorňajšiu dopoludnú činnosť, keď celý náš tím hľadal Kuytove kľúče od bytu a auta po celom Melwoode aj Anfielde.
"Aha. Prepáčte. Ja len že...a našli ste ich nakoniec?"
"Áno, v Dirkovom vnútornom vrecku bundy," odpovedal trochu odmerane tréner, no nebol dlho namrzený, lebo Mikel sa mu predsa hneď ospravedlnil za svoj výbuch, čo by väčšina Evertončanov neurobila, ba odula by sa ešte viac, kvôli čomu mu bol Mikel sympatický. Preto sa po chvíľke trápneho ticha rozhodol hráča karameliek ďalej netrápiť.
"Zabudni na to, chlapče, mne sa to tiež stáva v poslednej dobe dosť často a tiež sa nestíham ospravedlňovať. Xabi by ti o tom vedel rozprávať. Ale teraz, dopovieš mi príbeh, ako si skončil v mojej kancelárii. Sľubujem, že sa už nebudem smiať."
"A ja zas nebudem bezdôvodne vybuchovať," sľúbil Arteta.
"Sme dohodnutí," súhlasil Benítez.
"Takže....chalani ma pozvali na Xabiho party, ale ja som stratil to číslo a u Evertončanov také niečo asi nenájdem a ani nie som taký hlúpy, aby som hľadal...," pozrel na Beníteza, no ten sa tentokrát tváril smrteľne vážne, ani náznak po výsmechu, "a ani pýtať si ho od Xabiho som nepovažoval za rozumné. A tak mi neostávalo nič iného, než prísť sem a modliť sa, aby som čo najrýchlejšie našiel niektorého z hráčov. No nanešťastie...."

"Ty si stretol práve toho jedného, ktorého si nemal a ani nechcel, že?"
"Presne. Musel som si vymyslieť, že ma za vami poslal David Moyes ohľadom Stanleyho parku."
"To bolo veľmi šikovné. Takže ešte na to neprišiel. To je dobre. A vedel si, že prídu aj Villa s Fabregasom?" spýtal sa len tak z ničoho nič Benítez.
"Nie. Vážne? To je super. A to ich pustili len tak?" spýtal sa príjemne prekvapený Mikel Arteta.
"No len tak to určite nebolo, hlavne Ársene Wenger bol dosť proti, no nakoniec ho Fabregas spracoval, veď napokon je aj tak zranený. A vo Valencii zase skonštatovali, že zmena prostredia by Villovi mohla len pomôcť v liečení zraneného kolena," odpovedal Benítez.
"Bude to fajn party. Ale myslím, že už by som mal asi ísť. Xabi ma čaká. Nemôžem ho už ďalej naťahovať, lebo chce určite vedieť, ako dopadlo rokovanie o Stanleyho parku," vstával pomaly Mikel.
"Keď už sme pri Xabim, chcel by som ťa o niečo poprosiť," začal Benítez.
"Nech sa páči, pane," zvýšil svoju pozornosť Mikel Arteta.
"No, vieš, Fabregas a Villa sú už v Liverpoole, sú z ostatnými niekde v okolí Jamieho baru...a nebolo by veľmi dobré, keby sa predčasne stretli. A tak mi napadlo, či by si..."
"Spoľahnite sa," okamžite súhlasil Arteta hneď ako mu došlo, o čo ho chce Benítez požiadať.
"Srdečná vďaka. A len tak mimochodom, dnes večer o 1900 hod. v Jamieho bare. A tu je moje číslo, kebyže niečo potrebuješ. Nestratíš ho, že nie?" podpichol ho nakoniec Benítez.
"Pokúsim sa. A keby aj hej, nuž čo, nájde ho nejaký fanúšik Evertonu. Taká tragédia? Aspoň by ste nemali núdzu o "príjemné" telefonáty okolo polnoci," vrátil mu to Arteta.
"To bolo dobré. Ale asi by si už naozaj mal ísť, lebo Xabi si ešte pomyslí, že sme ten štadión išli stavať," povedal tréner.
"Jasné. A ďakujem za prijatie, pane," a podával Benítezovi ruku.
"Uvidíme sa večer," doložil Benítez.
A s týmito slovami opúšťal Mikel Arteta kanceláriu coucha LFC rozmýšľajúc nad tým, ako zamestná Xabiho a zabezpečí tak pre ostatných čistý vzduch. Nemal však na to veľa času.
"No čo, všetko doriešené?" začal kamaráta spovedať Xabi hneď ako vyšiel z kancelárie.
"Aj tak by sa to dalo nazvať," vykrúcal sa Arteta.
"Takže asi nie," nahlas uvažoval Xabi.
"To nerieš, ešte to budú dlhé, dlhé rozhovory. Dúfam, že sa tí dvaja počas nich nepozabíjajú. Tak ma ale napadlo, nemáš chuť vyraziť si niekam? Už tak dlho sme nič spolu nepodnikli, že ťa už poriadne ani nespoznávam," navrhol Arteta Xabimu.
"Dobre. Ja som za. A čo máš v pláne?" vyzvedal sa Xabi.
"Nič konkrétneho. Ale keď dobre viem, v kine majú maratónový týždeň...," začal Mikel.
"Jasne. A po filme môžeme skočiť do Jamieho baru, to je len kúsok," odsúhlasil Xabi.
"Alebo by sme mohli ísť radšej na steeplechase," povedal Mikel.
"Na steeplechase? Ale ty kone nemáš rád," čudoval sa Alonso.
"Čo to trepeš? Ja zvieratá milujem," namietal Arteta ("Mal som mu radšej navrhnúť kriket. Toto nedopadne dobre," myslí si Mikel.).
"Bojíš sa koní," nedal sa Xabi.
"Ja? Ja sa ich nebojím," hádal sa ďalej Arteta, hoci vedel
vopred, že túto hádku už prehral.
"Mikel?" pozrel sa naňho Alonso.
"Tak dobre, možno trošku," pripustil Arteta.
"Mikel..."
"Dobre, dobre, desím sa ich. Už si spokojný?" vzdal sa nakoniec Arteta.
"Ja len, že...nechajme to tak. Poďme si zahrať golf," navrhol nakoniec Alonso kompromis.
"Som za," odsúhlasil bleskovo Mikel Arteta.
A tak sa dvaja oddávni kamaráti vybrali zahrať si na jedno zo známych a veľmi kvalitných golfových ihrísk pri rieke Mersey. Nápad sa ukázal ako veľmi dobrý, obaja si hru užili, a hlavne Mikel, ktorému to až tak nešlo, hoci mal jeden super úder, keď spolu s loptičkou odpálil aj palicu, ktorou náhodou trafil jedného pána, ktorý hral neďaleko. To by nebolo až také zlé, kebyže nevysvitne, že dotyčný pán je veľkým fanúšikom LFC a Arteta, ktorého hneď spoznal...nuž, nepatril medzi jeho obľúbencov (ktovie prečo?). Keď sa však už schyľovalo k najhoršiemu (Artetovi hrozil pekný výprask), prišiel Xabi, a za cenu jedného podpisu a asi trištvrtehodinového rozhovoru, nakoniec celú situáciu vyriešil. Keď nakoniec unikli z golfového ihriska, rozhodli sa, že sa zastavia na "malé doplnenie zásob". Keď sa už pustili do jedla, opýtal sa Alonso Artety to, čo mu už dlhšie tento deň lámalo hlavu.
"Mikel? A prečo si vlastne chcel ísť na steeplechase?"
"No, vieš...zvažoval svoje slová Arteta...to, že sa bojím koní...(lepšie povedané, desíš sa ich, prebehlo v Xabiho hlave, ale nevyslovil to nahlas)...myslíš, že by som sa k nim vôbec nemal približovať?"
"Nie, ja si nič takého nemyslím," odpovedal mu Xabi.
"Tak prečo si bol taký prekvapený?"
"No, ja len že...vedel som, že sa ich bojíš, veď ťa už pár rokov poznám. A len ma to prekvapilo. Ale ešte stále si mi neodpovedal," povedal Xabi.
"Takže si nemyslíš, že pred tým, čoho sa bojíme, máme utekať?" spýtal sa Arteta. (Tomu šlo klamanie v tejto chvíli oveľa lepšie, ale to bolo tým, že to nebolo 100%-né klamstvo, lebo Artetu toto vážne zaujímalo).
"Pravdaže nie. To je poriadna blbosť. Ak budeš stále utekať pred svojím strachom, nikdy nedosiahneš vo svojom živote to, po čom túžiš. Musíš mu čím skôr čeliť zoči - voči. Ako hovorí Alvaro, predtým ako môžeš utekať, musíš najprv kráčať a prekonanie svojho strachu je ideálny prvý krok. Niečo ako dôkaz, že máš na to, aby si došiel so svojho vytúženého cieľa."
Xabi potom hodil na Mikela skúmavý pohľad, lebo si nebol celkom istý, či sa reč ešte stále týka koní. Ten mu však nijak nedal najavo, že by sa to malo týkať niečoho iného. Tak sa Xabi rozhodol, že dohrá túto hru až do konca a uvidí, čo z toho bude.
"Poď!" postavil sa náhle a povedal Mikelovi.
"A kam chceš ísť?" nechápal Mikel.
"Nepýtaj sa a poď, potom uvidíš," odbil ho Xabi.
A tak o chvíľu na to už obaja sedeli v Alonsovom AUDI a mali namierené smerom k Aintree o čom Mikel zatiaľ nemal ani šajnu. (Predtým ako budem pokračovať, pokladám za svoju povinnosť oboznámiť vás trochu s istými vecami, aby ste boli v obraze, veď napokon učenie je veľmi dôležité a nemali by sme ho zanedbávať...ale ani to s ním preháňať...veď nemusíme vedieť všetku múdrosť sveta, stačí ak vieme, že LFC je najlepší na svete...to je predsa tá najdôležitejšia vedomosť na tejto planéte... :D ....alebo nie?)

Poznámka: Neviem ako bude vidieť tú informačnú stranu, ale asi nie veľmi za čo sa ospravedlňujem. Robila som čo som mohla :D

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama