Príbehy TU Z každého rožku trošku TU MS 2010 JAR TU Premier League TU



Výrok dňa: A:"Odkiaľ pochádza The Paranoid? Z USA alebo z Anglicka?"
B: "Tuším, že z Dánska.
(PitBull fest, Šurany, 30. 10. 2010)


Neskutočne skutočný sen - chapter 7

22. června 2010 v 20:30 | Lucy |  Neskutočne skutočný sen
Keďže momentálne zažívam takú malú spisovateľskú krízu...pridávam aspoň toto...dfm, že sa vám pokračovanie bude páčiť.. :D

CHAPTER 7

"Tvoje meno?" spýtal sa Alonso s vážnou tvárou, keď prišiel na rad Ian. Keď však zbadal Ianov výraz, nezdržal sa smiechu.
"Dobre, ja som len žartoval," povedal napokon.
"Teraz však už vážne, musíme spísať tvoju identifikačku a nerád by som to pogebril....znova," pokračoval už vážnejšie.
"Miesto narodenia je, predpokladám Liverpool...," hovoril si Alonso skôr pre seba ako Ianovi.
"Nie," opravil ho Ian," je to Londýn".
"Londýn?" neveriacky opakoval Alonso. "A ako si sa, preboha, dostal z Londýna do Liverpoolu?"
"To je strááášne dlhý príbeh," odpovedal Ian.
"Ja mám čas. Keď dopíšem identifikačné karty a dám všetkým potrebné inštrukcie, môžem ti poukazovať štadión a rád si vypočujem tvoj príbeh. Pravdaže, len keď chceš aj ty," dodal.
"Jasné, prečo nie?" odvetil mu Ian.
"Počuj, Xabi, neviem či sa to zdá len mne alebo aj iným, ale nemal by mať na starosti identifikovačky a registrovačky niekto iný? V telke totiž nevyzeráš ako typ sekretárky," podpichol trocha Ian Xabiho.
"Ha, ha. Veľmi smiešne. Ak ťa to naozaj zaujíma, tak naša sekretárka je v nemocnici, lebo bude rodiť a Benítezov asistent si užíva zaslúžené voľno na Havaji, a tak zapisovanie zostalo na jednom z hráčov. A ja som nikdy nebol dobrý v hre kameň, papier, nožnice," povedal už trošku tichšie.
Po pár minútach sa konečne podarilo Alonsovi dokončiť papierovačky, a konečne mohol poskytnúť hráčom pre nich, životne dôležité informácie.
"Tak chalani, dovoľte mi ešte raz vám poblahoželať, boli ste skvelí. A teraz k pokynom. Váš prvý tréning sa uskutoční zajtra o jednej popoludní, tu na Anfielde. Bude vás tu čakať tréner B- tímu, ktorý vás oboznámi o termínoch a mieste ďalších tréningov a predstaví vás ostatným hráčom. Ja osobne vám však odporúčam prísť sem o niečo skôr, lebo môže chvíľku potrvať, kým sa na Anfielde zorientujete, verte mi. Vlastná skúsenosť."
Ian musel v tomto momente pozbierať všetko svoje sebaovládanie, aby sa nezačal smiať. On totiž presne vedel, na čo Alonso mieri. Keď totiž Xabi po prvýkrát prišiel na Anfield a hľadal cestu na ihrisko, tak sa na Anfield Roade dokonale stratil a namiesto na ihrisku skončil presne v tej miestnosti, kde ho aj s Reinou fanúšikovia Červených diablov zamkli v onen pamätný zápas. Keď sa napokon stamaď vymotal, tak pokračoval v pátraní po ceste na ihrisko. No namiesto toho skončil v ešte horšej miestnosti ako bola tá predošlá. Vošiel totiž do dievčenských spŕch a ani si to neuvedomil. Na jeho nešťastie (či šťastie? :D) práve vtedy skončil tréning babského klubu a všetky baby boli na ceste do spŕch. Ťažko povedať, kto dostal väčší šok - či baby, keď zbadali cudzieho muža v ženských sprchách a či Alonso, keď zbadal ten príval báb a konečne si uvedomil, kde sa to dostal. Našťastie sa aj baby aj Alonso rýchlo dostali z prvotného šoku a po chvíli sa už všetky váľali od smiechu na Alonsovi, ktorý bol celý červený asi ako dobre vypestovaná paradajka.
Keď sa prestali smiať, napokon prezradili Alonsovi ako sa dostane na to, pre Alonsa v tej chvíli asi preklínané, ihrisko. Boli však také milé a nikomu z hráčov ten trapas neprezradili (spravili tak až vtedy, keď bol už Alonso spriatelený s ostatnými a bol jedným z nich, ale to nič nezmenilo na veci, že jeho spoluhráči sa skoro pocikali od smiechu :D).
Ian sa však napokon prekonal, a len sa trocha usmial, čo v tej chvíli Alonso veľmi ocenil.
"Tak to by bolo asi všetko. Nejaké otázky?" opýtal sa Alonso.
"Ja jednu mám. Kde presne na Anfielde nájdeme trénera?" spýtal sa Krisie.
"Myslím si, že vás určite bude čakať pri Shanklyho bráne, keby tam však náhodou nebol, tak bude na 100% v liverpoolskej šatni. Tá je presne na druhom konci ako šatňa, v ktorej ste boli dnes. Určite ju nájdete, nebojte sa. Má ešte niekto nejaké dotazy?" spýtal sa nakoniec Alonso.
No chalanom už bolo všetko jasné, a tak im Alonso poprial veľa šťastia a prepustil ich.
"Takže, môžeme ísť?" obrátil sa Xabi Alonso k Ianovi.
"Jasnačka," odpovedal mu chlapec.
Potom poukazoval Xabi Ianovi všetky zákutia Anfieldu, rozpovedal mu všetky príbehy viažuce sa s Anfieldom a hráčmi Reds, ktoré poznal (a niektoré sa veru vyrovnali aj jeho prvému trapasu v Liverpoole :D), potom mu ukázal všetky trofeje, ktoré zatiaľ FC Liverpool získal (bola tam aj trofej zo slávneho istanbulského finále Ligy majstrov :0), a nakoniec ho oboznámil aj s históriou klubu. Pre Iana to bola veľmi zaujímavá a poučná exkurzia, lebo sa z nej dozvedel veľa nových vecí o FC, o ktorých doteraz ani len netušil. Potom pozval Xabi Iana na "kávu" (Ian si dal radšej capuchino, lebo kávu zatiaľ veľmi nemusel). Kým čakali na nápoje rozpovedal Ian Xabimu svoj príbeh. Keď si ho Xabi vypočul, trocha aj oľutoval, že sa naňho pýtal, lebo netušil, koľko smútku a bolesti sa v ňom ukrýva. Na druhej strane však u Xabiho stúpla úcta k Ianovi ešte viac (ak to bolo vôbec možné, lebo Xabi už aj doteraz považoval Iana za skvelého hráča a super chalana), lebo on sám si nedokázal ani len predstaviť, čo by robil on, keby sa v jeho rodine stalo niečo podobné. Aj sa na to, ako to všetko dokázal prekonať, Iana spýtal, hoci odpoveď na otázku nečakal, lebo podľa neho to bolo dosť osobné. Na jeho veľké prekvapenie mu Ian nielenže odpovedal, ale jeho odpoveď Xabiho priam šokovala.
"Ja by som sa ani nepýtal ako sa mi to podarilo, ale skôr vďaka komu sa mi to podarilo," povedal mu Ian.
"Tak potom vďaka komu sa ti to podarilo?" vypytoval sa ďalej Xabi.
"Pravdaže, nemusíš mi to povedať ak nechceš, ja to pochopím," dodal.
"Ale nie, o to vôbec nejde," vyviedol ho z omylu Ian.
"Ak ťa to vážne zaujíma, bolo to vďaka FC Liverpoolu," prezradil nakoniec Ian Xabimu.
"Vďaka FC Liverpoolu?" neveriacky zopakoval Xabi.
"Áno, vďaka nemu," potvrdil mu Ian.
"Prečo, nepozdáva sa ti to?" spýtal sa Ian, keď si zle vysvetlil Xabiho ohromený výraz.
"Ja som ne...ja len...ja len neviem pochopiť prečo a hlavne ako," vyšiel nakoniec Xabi s pravdou von.
"Aha," došlo to Ianovi.
"Vieš, keď nám zhorel dom a museli sme sa presťahovať neďaleko Goodison Parku ( pozn. autora: domáci štadión FC Evertonu ), neprestal som pozerať ani hrať futbal, ale už to nebolo ono. Hoci som sledoval zápas v telke, myšlienkami som bol niekde úplne inde, ak vieš, na čo myslím. bol to taký blbý pocit. Ale keď som videl po prvýkrát hrať Liverpool, na nič iné ako na ten zápas som nedokázal myslieť. Všetko ostatné šlo bokom. Nepýtaj sa prečo, lebo ja sám neviem, ale bolo to jednoducho tak. Ten blbý pocit počas zápasu jednoducho zmizol, a zrazu mi bolo fajn, aj keď to trvalo iba do skončenia zápasu. A preto som aj začal fandiť Liverpoolu, a nakoniec som sa rozhodol, že urobím všetko pre to, aby som sa raz aj ja stal jeho hráčom a ukázal celému svetu, že osud a šťastie človeka závisí len a len na ňom," vysvetlil svoju čudnú odpoveď Xabimu Ian ( to mu však už nepovedal, že práve jeho videl ako prvého z hráčov Reds hrať a že ho dodnes považuje za najlepšieho hráča "the Reds" spoločne s jeho kapitánom Gerrardom, lebo sa mu zdalo, že to by už bolo na Alonsa priveľa a tak sa rozhodol nechať si to na inokedy :D).
Po tomto vysvetlení zavládlo medzi dvoma chalanmi ticho. A hlavne Alonso sa nevedel dostať k slovám. Čakal totiž všelijaké odpovede (vlastne ani odpoveď nečakal, len v ňu dúfal), ale nie takúto. Aby trocha prerušil to dlhé ticho, len tak mimovoľne sa pozrel na svoje hodinky. Na jeho zdesenie bolo o desať minúť päť, čiže mal necelých desať minút, aby sa dostal na Anfield.
"Prepáč mi to Ian, ale ja už naozaj musím ísť, lebo o desať minút sa mi začína tréning, a keď budem meškať, Benítez ma zabije."
Rýchlo zaplatil, rozlúčil sa s Ianom a rýchlo sa ponáhľal na tréning. V polovici kaviarne sa však otočil a vrátil sa späť k Ianovi.
"Mal by si si švihnúť, lebo naozaj budeš meškať," povedal mu Ian, keď videl ako sa vracia.
"Už som tam mal aj tak dávno byť, takže tých pár minúť ma už nezabije," odpovedal mu Xabi.
"Zato Benítez áno," poznamenal Ian.
"To je teraz vedľajšie. Počúvaj, Ian, tréner vám dá na prvom tréningu podmienku, že len ten útočník alebo ofenzívne ladený hráč môže trénovať s A-čkom, ktorý za jednu sezónu vstrelí minimálne 5 gólov a na 10 prihrá alebo tak podobne. Takže, prosím ťa, tvrdo na sebe makaj, lebo ťa chcem vidieť v A-čku čo najskôr, platí?" spýtal sa Xabi.
"Spoľahni sa, urobím všetko čo je v mojich silách. A len tak, mimochodom, podarilo sa už niekomu splniť podmienku hneď na prvom zápase?" spýtal sa Ian nakoniec.
"Nie, to sa ešte zatiaľ nikomu nepodarilo, pokiaľ viem. Hádam to nechceš skúsiť?" odpovedal mu Xabi.
"A prečo nie? Veď za pokus sa nič nedáva," odpovedal Ian.
"Vidím, že B-tímy budú mať veľmi zaujímavú sezónu," skonštatoval ešte Xabi a potom sa už rýchlo ponáhľal na svoj tréning.


Aj Ian sa pobral domov. Doma povedal tete skvelú novinu, že sa mu skúška podarila a že od zajtra je hráčom FC Liverpoolu. Teta sa správe veľmi potešila a bola na svojho synovca veľmi pyšná. Ako to často býva, keď človeka čaká niečo, čoho sa trocha obáva, čas ide neúprosne rýchlo. A tak sa Ian ani nenazdal a už bola jedna hodina popoludní. Tak ako Xabi predpokladal, tréner ich čakal pred Shanklyho bránou, a potom ich zaviedol do liverpoolskej šatne, kde ich predstavil ostatným hráčom, ktorý už na nich netrpezlivo čakali. Strach Iana a ostatných nováčikov z toho, ako ich ostatní hráči prijmú sa vyparil vo chvíli, keď zbadali, že všetci hráči liverpoolskeho B-čka sú chalani približne v ich veku, ba aj mladší (ale pravdaže aj zopár starších :D). Takže prvý tréning sa mohol začať.
Napriek tomu, aký tréning očakávali chalani, či skôr čoho sa najviac obávali, ich prvý tréning bol jednoducho špicový. Chalani sa totiž s ostatnými hráčmi Reds B veľmi rýchlo zohrali, a tak nečudo, že dokonca aj manažér B-čka Gary Ablett bol s výberom Beníteza veľmi spokojný, čo aj Ablett Benítezovi povedal, keď sa stretli v Melwoode, na mieste, kde chodia hráči po tréningoch (niečo ako posilňovňa :D).
Ako to už na tomto svete chodí, osud sa s ľuďmi často kruto zahráva. A tak si môžete hneď domyslieť, kto mal byť ďalším súperom B-čka Liverpoolu.
Áno, boli to oni - odveký rival "the Reds" v červenom a s rožkami diabla a obľubou ich fanúšikov zatvárať súperov ich tímu do šatní. Pre tých, ktorým to ešte nedošlo, nasledujúci súper liverpoolskeho B-čka mal byť B-tím Manchesteru United. Manažér Ablett sa rozhodol, že zaradí do zostavy všetkých nováčikov, aby zistil, ako im to pôjde naostro. Pred zápasom dal však všetkým nováčikom podmienku, ktorú Xabi Ianovi spomínal už predtým. No Xabi sa trocha sekol - útočníci totiž nemali vstreliť 5 gólov a na 10 prihrať, ale naopak, za úlohu mali vstreliť 10 gólov a na 5 prihrať. To už bola ťažšia úloha ako tá pôvodná, a keď chcel Ian splniť podmienku hneď na prvom zápase, bolo to veľmi nereálne, ale nie nemožné. Ian sa však chcel dostať do A- tímu čo najskôr, a tak sa rozhodol, že to aj tak skúsi.
"A čo sa týka obrancov a defenzívne ladených hráčov, a pravdaže aj brankára, priemer pustených gólov na jeden zápas za jednu sezónu nesmie prekročiť 2 góly. O tom ako rýchlo sa dostanete a či sa vôbec dostanete do A- tímu, rozhodujete len vy sami, lepšie povedané váš výkon. Je to každému jasné?"
Tak potom na ihrisko, zápas sa o chvíľu začína.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama