Príbehy TU Z každého rožku trošku TU MS 2010 JAR TU Premier League TU



Výrok dňa: A:"Odkiaľ pochádza The Paranoid? Z USA alebo z Anglicka?"
B: "Tuším, že z Dánska.
(PitBull fest, Šurany, 30. 10. 2010)


Neskutočne skutočný sen - chapter 8

26. června 2010 v 19:10 | Lucy |  Neskutočne skutočný sen
Ďalšia kapitola NSS ...dfm, že sa vám bude páčiť

CHAPTER 8

A tak sa aj začal. Hneď po jeho zahájení prišli chalani na to, že hoci je Manchester United ich odvekým a najväčším rivalom, tak ich B-tím bol oproti ich rivalovi nežne povedané absolútne nič, škaredšie povedané, bol absolútna nula a outsider. Prišli na to hneď po prvej akcii Reds. Ich kapitán, Michael Sanchés Goméz, prezývaný iba PJ (narodil sa v Anglicku, jeho otec je ale Španiel :D), neuhádol správnu stranu mince, takže stranu ihriska si mohli vyberať hráči Červených diablikov, ako ich mini Reds prezývali, a výkop mali Liverpoolčania. Toho sa hneď aj ujali PJ a Ian, PJ bleskurýchle rozohral smerom na Maxa, ten mu vrátil z prvej. Medzitým sa Ian rozbehol smerom dopredu, kapitán zaregistroval jeho pohyb a poslal mu loptu perfektnou prihrávkou, za presnosť ktorej by sa nemusel hanbiť ani Steven Gerrard. Ian potom už len poľahučky prekonal brankára United a prvý gól zápasu bol na svete. Na jeho vstrelenie stačili Liverpoolčanom necelé dve minúty. To však ešte ani zďaleka nebolo všetko, pretože ani druhý gól Reds nenechal na seba dlho čakať. Tentoraz bol strelcom gólu Max a autorom gólovej prihrávky Ian. A keď po hrúbke jedného z obrancov United zvýšil Ian skóre už o rozdiel triedy, bolo rozhodnuté. Hráči diablov mali zápasu už plné zuby, a tak nečudo, že nakoniec prehrali veľmi-veľmi vysoko - 12:0. Z gólov vstrelil 8 Ian a na 4 prihral. S výsledkom zápasu však nebol vôbec spokojný. On totiž chcel splniť požiadavku trénera už v prvom zápase, aby mohol trénovať čo najskôr s A- tímom, a preto bol trocha sklamaný, lebo sa mu to len tesne nepodarilo. Chýbali mu len 2 góly a 1 prihrávka. Po skončení zápasu sa Ian, ktorý sa stihol rýchlo osprchovať a prezliecť, vybral naspäť na štadión Anfield Road. Mal veľmi rád tento štadión a bol trocha sklamaný, že B-tím hraje na Anfielde iba zriedkavo, často len vtedy, keď hrajú proti nejakému významnejšiemu súperovi, akým bol aj Manchester United B (ale ani štadión B-tímu nie je na zahodenie aj keď im nepatrí :D).Ako sa tak Ian prechádzal po ihrisku, nevšimol si, že na Anfielde nie je sám. Bol tam totiž Xabi Alonso, ktorému sa na Melwoode akurát skončil tréning, a tak sa prišiel pozrieť, ako sa darí B-čku a hlavne Ianovi. Bohužiaľ, zápas nestihol, lebo tréning trval dlhšie ako očakával. Keď však zbadal Iana, prišiel k nemu, aby zistil výsledok zápasu.
"Ahoj, tak ako?" prekvapil Iana Xabi zozadu.
"Preboha, toto mi už nerob, skoro som dostal infarkt," odvetil mu mierne šokovaný Ian.
"Sorry, nemohol som sa ovládnuť," ospravedlnil sa Xabi.
"A ako dopadol zápas?" vyzvedal vzápätí.
"No, to bolo strašné. Absolútny prepadák," odpovedal Ian.
"A to, preboha, prečo? Čo sa stalo?" spýtal sa šokovaný Xabi a v mysli sa mu vynorili všelijaké možné i nemožné predstavy o priebehu zápasu. Prirodzene, ten správny variant neuhádol.
"No vyhrali sme 12:0, dal som 8 gólov a na 4 som prihral. Hotová blamáž," vysypal to celé zo seba Ian.
"Čo? Vyhrali ste 12:0, dal si 8 gólov a 4 gólové prihrávky a ty tvrdíš, že zápas bol blamáž? Si normálny?" spýtal sa ho zaskočený Xabi.
"Nič mi nie je, vďaka za opýtanie," reagoval na Xabiho poznámku Ian, "len som chcel splniť trénerovu požiadavku hneď v prvom zápase, a nevyšlo to."
"Ale, ale veď...," začal Xabi.
"Ale čo?" skočil mu do reči Ian.
"Predsa nemôžeš chcieť vstreliť 10 gólov a na 5 prihrať počas jedného zápasu. To je jednoducho nemožné. Nemôžeš vyhrať rozdielom 15-tich gólov a zvlášť nie proti súperovi typu Manchester United."
"Ale prečo nie? Veď sa to skoro podarilo. A aj A- tímu sa to skoro podarilo, veď v jednej sezóne ste porazili Birmingham 11:0," nechápal Ian.
"To bolo úplne niečo iné. V tom zápase sa nám jednoducho darilo a každý strelecký pokus skončil gólom. To ale bolo dávno, a neviem, neviem, či by si dal Birminghamu v tejto sezóne 11 gólov. A o tom to vlastne je. Nemôžeš vždy vyhrávať rozdielom dvojciferného čísla, veď hraješ predsa najvyššiu anglickú ligu, aj keď za rezervný tím. Niekedy sa stane, že sa podarí taký väčší, skôr hádzanársky ako futbalový výsledok, ale to nie je často. Takže výsledok 12:0 je podľa mňa proti Manchesteru United viac ako skvelý. A čo sa týka trénerovej požiadavky..."
Nestihol však myšlienku dokončiť, lebo ich vyrušil príchod brankárskej jednotky Reds, Pepeho Reiny, ktorý tiež prišiel vyzvedať výsledok zápasu.
"Ahojte. Hmm, vidím, že rozmýšľame rovnako, Xabi," pozdravil sa a následne skonštatoval Pepe Reina.
"No, asi hej, veď vieš, Španieli sú zvláštny národ a zvlášť tí "anglickí Španieli". Aj ty si prišiel zistiť výsledok zápasu?" spýtal sa následne Xabi.
"Áno. Ako dopadol?" spýtal sa Pepe Reina a upriamil svoju pozornosť na Iana.


Ian sa však nestihol ani ozvať, lebo ho predbehol Xabi.
"Dobre, že si prišiel, Pepe, akurát tu s Ianom rozoberáme priebeh zápasu. Úprimne povedané, nedopadol veľmi dobre, aspoň Ian to tak tvrdí, a preto je z toho dosť nešťastný," začal Xabi a ani sa len nepokúsil skryť vo svojom hlase iróniu.
"O čom to hovoríš? Tak aký bol výsledok?" spýtal sa Pepe Reina. Nevedel si totiž vysvetliť Ianov pohľad na Xabiho ale hlavne to, akým tónom mu to Xabi povedal.
"Vyhrali 12:0, z toho dal 8 Ian a na 4 prihral. Je ale troška sklamaný, že skóre nebolo ešte o tri góly väčšie. Hotová katastrofa, že?"
"Vy ste sa asi načisto zbláznili. Ian, počúvaj, nemôžeš predsa chcieť poraziť súpera rozdielom 15-tich gólov, to jednoducho nejde. Hraješ predsa najvyššiu anglickú ligu proti tým najlepším celkom z Anglicka, ktoré v súčasnosti pôsobia, a preto je nemožné, aby si vyhrával takým rozdielom..."
"Vy anglickí Španieli ste naozaj zvláštny národ," prerušil ho Ian.
"A ako si na to prišiel?" nechápal Pepe Reina, keď videl ako sa Ian a Xabi rehocú.
"Už to totiž odo mňa raz počul, takže škoda dychu, kamoš," vysvetlil svojmu spoluhráčovi Xabi.
"Aha, jasné. Počuj, Xabi, skoro som zabudol. Neprišiel som len zistiť výsledok stretnutia, ale aj ti povedať, že Benítez zvolal na dnes mimoriadne zasadnutie. Neviem prečo, to nepovedal," dodal Pepe Reina, keď si správne vysvetlil Xabiho spýtavý pohľad.
"Dobre a o ktorej sa začína?" spýtal sa následne Xabi.
"O piatej".
"A koľko je teraz hodín?"
"O dve minúty štvrť na šesť," odpovedal Ian, keď sa pozrel na svoje hodinky.
"On nás zabije," poznamenal Pepe Reina.
"V tom lepšom prípade to spraví rýchlo. Aspoň nebudeme dlho trpieť," pridal sa Xabi.
"Poď, Pepe, musíme si švihnúť, každá ďalšia sekunda meškania zhoršuje už, pre nás veľmi zlý osud," dodal Xabi.
"Dobre, poďme. Ideš aj ty, Ian, alebo ešte ostávaš?" spýtal sa Pepe.
"Už asi pôjdem aj ja, sľúbil som tete, že najneskôr o piatej budem doma, takže si už určite robí starosti. Viete, odkedy June... ale to je jedno. Tak, ideme?" zamaskoval nedokončenú vetu otázkou.
"Jasné, rýchlo. Xabi, kto je June?" pošepky sa spýtal Pepe Xabiho, tak aby to Ian nepočul, lebo poznámka o mŕtvej sestričke mu neušla, hoci vôbec nechápal jej obsah.
"Poviem ti to po ceste," odpovedal mu Xabi a tým mu aj naznačil, že to absolútne nie je téma rozhovoru pred Ianom, čo Pepe bleskurýchle pochopil.
"Kde parkuješ, Xabi?" spýtal sa Pepe.
"Tam, za tou budovou," odpovedal Xabi.
"Potom poďme. Tak, zatiaľ sa maj, Ian, a dúfam, že sa onedlho stretneme," rozlúčil sa Pepe Reina.
"Zatiaľ čaw," pozdravil sa mu aj Xabi.
"Majte sa," odzdravil sa im Ian.
"A Ian," prihovoril sa k chlapcovi Pepe, keď už sedel v aute.
"Prosím," zareagoval chlapec.
"Nabudúce si, prosím ťa, dávaj väčší pozor na to, čo povieš, lebo by si mohol zle dopadnúť."
"A to už prečo?" nechápal Ian.
"No keby som bol súperovým brankárom ja a počul by som to, čo si povedal o zápase, minimálne by som ťa zaškrtil Takže nabudúce bacha na to, jasné?" vysvetlil Ianovi Pepe Reina.
"Jasné ako slnko na nebi za krásnej bezoblačnej noci," nedal sa Ian.
"Smiešne. Typický anglický teenager. No čo už s tebou. My už ale naozaj musíme. Zatiaľ sa maj a dávaj na seba pozor."
"Ako povieš, ocko Reina."
A s tým sa aj rozlúčili a každý z nich sa rýchlo ponáhľal tam, kde už dávno mal byť. Xabi po ceste vyrozprával Pepemu Ianov príbeh. Tak ako sa predtým nedokázal dostať k slovu Xabi, tak aj teraz sa slová zasekli v hrdle, ale v Pepeho. Tomu bolo Iana ľúto a nemohol uveriť, že taký fajn chalan musí zdieľať taký krutý osud. Považoval to za nespravodlivosť. Ale ako to aj Xabi tvrdí, život je často nespravodlivý a človek sa s tým musí zmieriť, či už chce alebo nie, a bojovať proti nespravodlivosti. Pepeho z rozmýšľania vyrušil až príchod do Melwoodu a následne mu Ianov osud z mysle vytlačil jeho vlastný osud.
Tréner Benítez na nich za neskorý príchod nekričal, ale kdeže. On vrieskal. Hráčom vynadal ako malým nezbedným deťom, keď spravia niečo veľmi zlé. A to niekoľko krát. Ohľadom presnosti, spoľahlivosti, disciplíny, morálky v tíme... a tak ďalej, a tak ďalej
"To musí byť naozaj vážne,," zhodli sa hráči pohľadom na seba, keď si mierne otrasení z výplachu hlavy sadali na miesta.
A nemýlili sa. Situácia naozaj nebola dobrá. A bola to zásluha amerických majiteľov FC Liverpoolu. George Gillet a Tom Hicks totiž začali tlačiť na Beníteza, lebo podľa nich hospodárenie v klube nebolo efektívne, t. j., že vložené vstupy (nehorázne milióny minuté na kúpu nových posíl do klubu) neboli primerané vyrobeným výstupom (umiestnením FC Liverpoolu v tabuľke Premier League) a chceli čo najrýchlejšie zmenu k efektivite (z tej Podnikovej ekonomiky mi už asi pomaly hrabe, ale aj tak je to dobrý predmet :D).
To však nebolo také jednoduché. Liverpool totiž strácal, a to najmä zásluhou častých remíz, na čelo tabuľky 12 bodov, a tak sa s titulom pomaly ale iste mohli rozlúčiť. Majitelia klubu to však nechceli vôbec pripustiť a tak tlak na Beníteza postupne rástol a rástol a rástol, až sa začalo pošepkávať o Benítezovom možnom odchode z tímu Reds. Keď sa to dozvedeli hráči Reds, boli v šoku. Liverpool bez Beníteza? To v žiadnom prípade.


A svoj nesúhlas prejavili aj nahlas. Pravdaže až potom, keď boli schopní dostať sa k slovu. Ako prvému sa dar reči vrátil mladému útočníkovi španielskeho pôvodu Fernandovi Torresovi, prezývaného v Liverpoole "El niňo" (v preklade dieťa).
Ten prišiel do tímu Reds len túto sezónu, a to najmä zásluhou Rafaela Beníteza.
Predtým však, ako sa stihol Torres ozvať, trénerovi zazvonil telefón, a tak musel na chvíľu odísť z miestnosti. Svojim odchodom však spustil istič na bombe, ktorá sa v tejto chvíli rovnala úprimným reakciám hráčov.
"To predsa nemôžu," ozval sa po chvíli Torres.
"Môcť môžu, je to predsa ich klub. Ale nespravia to," zareagoval Alvaro Arbeola.
"A ako to vieš tak naisto?" spýtal sa ho Fábio Aurélio.
"No, môžu to skúsiť, ale v tom prípade ešte nezažili poriadny cirkus. Viem si veľmi dobre predstaviť, ako budú reagovať fanúšikovia, keď sa to dozvedia. Veď ich pozabíjajú a pošlú naspäť do USA v zápalkových škatuľkách. Takže to nie je až také vážne. Zatiaľ."
"Ale aj tak s tým musíme niečo urobiť. Neverím síce, že by skúsili vyhodiť Beníteza tak rýchlo, až taký hlúpi predsa byť nemôžu. Ale keď sa naše výkony rýchlo nezlepšia, to už bude problém," ozval sa Sämmi Hyypia.
"A čo navrhuješ spraviť, aby šiel výkon hore?" spýtal sa ho jeho parťák zo stopérskej dvojice, Jamie Carragher.
"To je dobrá otázka. Má niekto nejaký návrh?" spýtal sa tréner, ktorý sa medzičasom vrátil späť do miestnosti a začul Carragherovú otázku.
"A čo keby sme skúsili nejakú novú posilu do tímu?" navrhol odrazu Xabi.
"To asi nepôjde, Gillet a Hicks absolútne odmietajú nákup nových posíl počas jarného prestupového obdobia. Nie je dokonca isté ani to, či do Liverpoolu príde Martin Škrteľ. Musia to totiž majitelia schváliť," zamietol návrh tréner.
"Škr..., kto?" spýtal sa Mascherano, lebo nemal ani šajnu o tom, kto to môže byť, ale tipoval, že to bude pravdepodobne hráč z Európy.
"Martin Škrteľ, slovenský obranca zo Zenitu Petrohrad," odvetil mu Benítez.
"Aha. Jasné. Ale mám dotaz. Kde je Slovensko?" vyzvedal ďalej Mascherano.
"Aj mám jeden dotaz, ale na teba, Javier," skočil mu do reči Pepe Reina.
"A aký, Pepe?" spýtal sa Mascherano.
"Čo si mal v škole za známky zo zemepisu?"
"Ha-ha, veľmi smiešne. Som zvedavý, koľko vieš o Slovensku ty," hodil Mascherano rukavicu do boja, keď sa ostatní prestali smiať.
"O Slovensku? Je to krajina ležiaca v strednej Európe, považuje sa aj za srdce Európy. Známa je pohorím Tatry, ako rekreačné miesto v zime, obyvateľstvo je okolo..."
"Okolo 6 miliónov," pokračoval Xabi," ich menou je slovenská koruna (ešte zatiaľ, ale už nie dlho :D), ich najvyššia futbalová liga sa volá Corgoň liga..."
"Najznámejšie futbalové kluby sú MŠK Žilina a Artmedia Petržalka," nedal sa zahanbiť ani Torres," a hlavným mestom štátu je..."
"Bratislava," dokončili jednohlasne španielski hráči Reds.
"Okrem toho, ich národným jedlom sú bryndzové halušky," pokračoval ďalej Pepe," a hostí tradične vítajú chlebom a so...:
"Dobre, dobre, to stačí. To ste všetci maturovali zo Slovenska?" spýtal sa Mascherano prekvapený z toho, koľko vedomostí majú o tomto maličkom štáte jeho spoluhráči zo Španielska.
"Ale kdeže. Aj my sme predtým vedeli o Slovensku asi toľko ako ty. Potom sme však mali hrať proti Slovákom o účasť na MS 2006 v Nemecku, a tak sme si o nich zistili pár drobností," prezradil Pepe Mascheranovi.
"Takže keď prídete v budúcnosti hrať proti Argentíne, budete sypať vedomosti aj o Argentíne?" spýtal sa Mascherano.
"Ak ti to spraví radosť," odpovedal mu Pepe," ale také fajné bryndzové halušky určite nemáte, však chalani?" pokračoval ďalej Pepe.
"To sa ja už asi nikdy nedozviem," poznamenal Torres.
"A prečo nie? Veď si tam bol, či nie?" nechápal Harry Kewell.
"Pretože kto neskoro chodí, sám sebe škodí," odpovedal zaňho Pepe.
"Ale ja som bol v jedálni už o pol šiestej ráno," nedal sa Torres.
"Vieš čo, najlepšie bude, že keď sa prestup podarí, poprosíme toho Škrteľa, aby ti nejaké tie halušky doniesol. Určite nám to zabezpečí titul. Inač, čawte, chalani," poznamenal ironicky kapitán Steven Gerrard, ktorý akurát prišiel.
"Niekto mal asi zlý obed," poznamenal Pepe.
"Pardon, že meškám, tréner," dodal nakoniec Gerrard.
"To nevadí, Steven, sadni si," povedal mu tréner vľúdne.
V tom momente sa na seba Alonso a Reina pozreli pohľadom, ktorý nepotreboval komentár. Takže meškať jeden a pol hodinu, to je v poriadku, ale meškať pol hodinu, to je už priestupok hodný trestnému činu. No keď sa pozreli na svojho trénera, rozhodli sa, že to nebudú slovne komentovať, lebo tréner sa im zdal už aj tak dosť deprimovaný. Ani len netušili, aké dobré rozhodnutie urobili, pretože ich kapitán už dávno vedel o probléme Gillet&Hicks vrs. Benítez, a tak nevadilo, že meškal. Na rozdiel od španielskych hráčov "the Reds".
To však nebolo teraz podstatné, podstatné bolo, ako situáciu vyriešiť.
"Má niekto nejaký iný návrh?" spýtal sa tréner Benítez.
"Ale tréner, ja som nemyslel nákup nových hráčov, skôr na hráča z našej rezervy," vyviedol z omylu Xabi svojho trénera.
"Á, ty máš na mysli tvojho malého kamaráta," došlo to Benítezovi.
"Áno, Iana," potvrdil mu to Xabi.
"Super, takže jeden teenager nám pomôže vyhrať PL, Ligu majstrov, FA cup a aj Carling cup," pokračoval vo svojej "dobrej nálade" kapitán Reds.
"Steven, čo je to s tebou? A čo si tým myslel, že máme vyhrať všetky súťaže, v ktorých hráme?" opýtal sa svojho kapitána Jamie Carragher, lebo kapitán sa mu zdal akýsi čudný.
"Mne nič nie je, len som trochu nervózny. A čo sa týka tvojej druhej otázky, ja nie som taký naivný, aby som také veci tvrdil," odpovedal Gerrard.
"Na rozdiel od iných osôb," pridal sa tréner.
"Počkať, počkať, takže Gillet a Hicks chcú, aby sme vyhrali všetky štyri súťaže?" doplo to Ryanovi Babelovi.
"No, nepovedali to tak doslovne, ale nepriamo mi naznačili, že by boli veľmi radi, keby to tak bolo, a veľmi neradi, keby FC Liverpool neuspel," povedal mu Benítez.
"Oni sa asi úplne zbláznili, to je nemožné, to je ilúzia," reagoval John Arne Riise.
"Alebo skôr neskutočný sen," povedal Dirk Kuyt.
"To si môžem rovno ísť zbaliť kufre," povedal odrazu Torres.
"A to už prečo?" nechápal Benítez.
"Tréner, hádam si len nemyslíte, že keď sa pokúsia zbaviť sa Vás, že ja tu zostanem čo i len o minútu dlhšie?" odpovedal mu Torres.
"Môžem nám rezervovať letenky, ak chceš, Fernando," pripojil sa k útočníkovi aj Pepe Reina.
"Myslím, že potom budeš musieť spraviť väčšiu rezerváciu, Pepe," povedal Alvaro Arbeola,
" pretože si myslím," pokračoval, " že ak bude musieť tréner naozaj odísť, zostane len naozaj málo hráčov, ktorý sa rozhodnú zostať. Ak odíde Benítez, ideme aj my, však chalani?"
Do hromadného súhlasu sa však ozval nahnevaný hlas. Nebol ani tak nahnevaný ako pohoršený.
"Prestaňte, prestaňte s tým. Je mi z vás nanič."
Bol to hlas Xabiho Alonsa.
"Xabi, čo je tento krát tebe? Najprv Stevie a teraz ty. Asi je to ponorková choroba," spýtal sa šokovaný Pepe a pokúsil sa do svojej otázky vniesť trocha humoru. Neúspešne.
"To vôbec nebolo smiešne, Pepe. Počujete vlastne, čo hovoríte? Vyplačkávate tu, akoby sa osud už nedal zmeniť. Ako sa môžete vzdať dopredu, bez boja?"
Na chvíľu sa umlčal čakajúc na odpoveď, no keď videl, že žiadna nepríde, prehovoril znova.
"Chalani, už ste zabudli, kto sme? Sme predsa FC Liverpool. A ten sa nikdy nevzdáva. Aj keď kráča cez víchricu či búrku a jeho sny sa zmietajú, vždy kráča ďalej s nádejou vo svojom srdci za svojím cieľom..."začal citovať Xabi YNWA, "...a keď je to tak, potom sa môže každý sen či ilúzia zmeniť..."
"Zmeniť na realitu," dokončil zaňho Gerrard.
"Presne tak, Stevie. A čo sa týka teba, mohol by si s tým už konečne prestať," povedal svojmu kapitánovi Xabi.
"Prestať s čím?" nechápal Gerrard.
"S tým, že sa obviňuješ za to, že sa nám nedarí. Myslíš si, že je to iba tvoja chyba, pretože ty si kapitán. Je to tak?" vysvetlil mu Xabi.
A Gerrardovo mlčanie mu jeho teóriu len potvrdilo.
"Ale to je predsa nezmysel," zaprotestoval Yossi Benayoun.
"Sme predsa jeden tím," pokračoval, "a keď sa nám nedarí, nie je to chyba jednotlivcov..."
"Ale celého tímu," dokončil Jamie Carragher.
"A to sa musí zmeniť," povedal Peter Crouch.
"To je svätá pravda," súhlasil s Crouchom Andrij Voronin.
"A Xabi ju má tiež. Nemôžeme len jednoducho utekať, musíme bojovať," pridal sa aj Torres, ktorý po Xabiho "príhovore" úplne zmenil svoj názor.
"Takže je asi rozhodnuté," povedal Xabi.
"Tréner," povedal Xabi a otočil sa k svojmu trénerovi, " liverpoolska čata sa rozhodla. Toto je náš klub, naši fanúšikovia a Vy ste náš tréner a my budeme za Vás bojovať. Nechceme, aby Vás nejaký americkí milionári len tak od nás odtrhli. To nedovolíme. A okrem toho je podľa mňa načase, aby si FC Liverpool splnil svoj sen. A nie kvôli tomu, že to chcú oni. Kvôli tomu, že to chcem my. Čakáme už dosť dlho. Čo vy na to, chalani?"
"My sme za," jednohlasne súhlasili hráči "the Reds".
"Tréner, čo vy na to?" spýtal sa Xabi.
"Ja...ste si istý?" spýtal sa.
"Na 100%," potvrdili mu hráči jednohlasne.
"Tak potom hor sa do práce, titul totiž na nás nemôže čakať dlhšie. Stretneme sa zajtra na tréningu," povedal tréner a tým vlastne hráčov aj prepustil.
Aj Xabi bol už na odchode, keď v tom...
"Xabi, môžeš na slovíčko?" spýtal sa ho tréner.
"Pravdaže," odpovedal mu Xabi.
Počkali, kým ostatní odídu, a potom sa tréner otočil k Xabimu.
"Xabi, ja som sa ti len chcel poďakovať za to, čo si povedal chalanom. Ja osobne som ich nevedel ako motivovať, a ty si to za mňa vyriešil. A úprimne povedané, aj mňa to veľmi dojalo, hoci som sa to snažil zamaskovať. Nebolo to na mne vidieť, že?"
"Nie, vôbec nie," zaklamal Xabi, hoci to ani jemu a ani Pepemu neušlo.
"A tréner, nemáte za čo ďakovať. Ja som to myslel úprimne a naozaj v to verím, a budem za splnenie sna bojovať zo všetkých svojich síl. A nielen ja."
"Vieš, Xabi, predtým som tomu neveril, ale teraz už verím aj ja."
"A tréner, je tu ešte jedna maličkosť," povedal Xabi.
"Áno? Aká?"
"Nepovedali ste mi, čo si myslíte o mojom návrhu s Ianom."
"No, zaváhal tréner," ten chalan má bezpochybne veľký talent, ale v tomto ohľade má pravdu Stevie. Je ešte dosť mladý a tiež neskúsený..."
"Spravte mi láskavosť. Choďte a pozrite si jeden zápas B- tímu a až potom mi povedzte svoj názor, platí?" prerušil ho Xabi.
"Platí," sľúbil mu tréner.
A tým sa vlastne skončil aj ich rozhovor a každý šiel svojou cestou.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Kaja Kaja | 27. června 2010 v 0:55 | Reagovat

toto pokračovanie som ja nečítala ešte že?:D

2 Lucy Lucy | Web | 27. června 2010 v 10:01 | Reagovat

moja, určite si to čítala...len tak dávno, že sa na to už nepamätáš ;-)  ;-)

3 Kaja Kaja | 27. června 2010 v 20:57 | Reagovat

no asi by som si to mala znova prečítať:D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama