Príbehy TU Z každého rožku trošku TU MS 2010 JAR TU Premier League TU



Výrok dňa: A:"Odkiaľ pochádza The Paranoid? Z USA alebo z Anglicka?"
B: "Tuším, že z Dánska.
(PitBull fest, Šurany, 30. 10. 2010)


Neskutočne skutočný sen - chapter 9

29. června 2010 v 17:01 | Lucy |  Neskutočne skutočný sen
Podarí sa Ianovi dostať sa do A tímu alebo nie?? A ak áno, ako na to zareagujú hráči A-čka??

CHAPTER 9

Medzitým prišiel domov aj Ian. Tiež si musel vypočuť kázeň od svojej tety o tom, kedy sa chodí domov, ale v porovnaní s Benítezom to nebolo až také hrozné. Potom sa ho teta spýtala na výsledok zápasu. Ian jej ho povedal (teta sa veľmi potešila), no radšej jej svoj názor na zápas nepovedal, lebo ďalšie poučovanie by už dnes asi neprežil. Bol na smrť unavený, a tak sa len rýchlo navečeral a šiel do postele. Veď zajtra ho čakal ďalší náročný deň ako v poslednom čase každý jeden. Škola, úlohy, tréning, to celé dookola. Ale on sa nesťažoval, pretože liverpoolskemu B-čku sa darilo, a to stálo za tú námahu. Až prišiel deň ďalšieho zápasu. Proti sebe nastúpili B- tímy Blackburnu a Liverpoolu. V tomto zápase nehral Ian od začiatku, lebo jeho tréner si myslel, že tento zápas naisto vyhrajú, a tak chcel dať šancu aj iným hráčom. Aké však bolo jeho prekvapenie, keď Liverpool prehrával po polčase 2:0. A tak musel tréner urobiť zmenu a poslal na trávnik Iana, dúfajúc v to, že sa mu podarí otočiť priebeh zápasu. Keď však Ian vybehol na trávnik, ani len netušil, kto sa naňho z tribúny pozerá. Rafael Benítez totiž splnil sľub, ktorý dal Xabimu a prišiel si zápas pozrieť, hoci bol presvedčený, že to na jeho názore nič nezmení. Ale aj tí najlepší sa môžu občas mýliť. A asi tak to bolo aj v tomto prípade. Akonáhle sa totiž dostal Ian na ihrisko, začal sa činiť, aby naplnil trénerovo prianie. Neprešli možno ani dve minúty a už vstrelil kontaktný gól, hoci to nebola len čisto jeho zásluha. Ak by som to mala povedať pekne, tak mu v tom "trošičku" pomohla súperova obrana. Škaredšie povedané, tá malá domov bola tak otrasná, že by sa za to malo trestať väzením. A ani druhý, vyrovnávajúci gól na seba nenechal dlho čakať. Aj keď prvý gól vznikol vlastne nedorozumením obrany "Rovers" a bola to viac-menej (skôr viac ako menej :D) ich chyba, tak druhý gól vznikol jednoznačne kvôli chybe tímu. Hráči Blackburnu totiž dostali ofenzívne chúťky a chceli si poistiť vedenie. Pri pokuse o útok však úplne stroskotali, pretože zle rozohrali, loptu zachytil Ian a len tak naslepo ju prihral dopredu, lebo tušil, že by tam niekde mal byť jeho spoluhráč Echo (Eusebio Christian Oliviera :D), ktorý do tímu prišiel len nedávno, no Ian si s ním rozumel minimálne tak dobre ako s Krisiem. Ianovo tušenie sa v tomto prípade na 100% naplnilo, pretože Echo správne odhadol, na čo sa Ian chystá, nabehol dopredu pričom sa perfektne vyhol ofsajdovej pasci, Ianovu prihrávku ľahko spracoval a prekonať samého brankára už bola maličkosť. A bolo vyrovnané. Liverpoolskym chlapcom to však nestačilo. Oni chceli predsa vyhrať. Problémom však bolo to, že do konca zápasu ostávalo už iba niečo vyše 2 minút. Ak chcel Liverpool pomýšľať na víťazstvo, musel niečo vymyslieť. A to bleskurýchlo. Ian sa v zúfalej snahe strhnúť víťazstvo na ich stranu rozhodol skúsiť sólo, čo sa mu aj sčasti vyplatilo. Nie však preto, že by ten útok mal nejaký super efekt, ale skôr preto, že Ianov pokus zastavil súperov obranca nedovolene, a tak mali Reds možnosť voľného priameho kopu. Naj jeho rozohratie sa podujal sám postihnutý hráč (čiže Ian :D). Ian vedel, že času na skórovanie majú veľmi málo a nebol si celkom istý, či by stihol niektorý z jeho spoluhráčov zakončiť včas, keby priamy kop rozohral ako center do vápna. A tak sa radšej rozhodol pre priame ohrozenie súperovej brány.
Trénoval to už predsa miliónkrát, muselo to vyjsť. Ale čo ak nie?
Ian si nebol sebou celkom istý. A vtedy dostal super nápad.
"Echo," ozval sa Ian k svojmu spoluhráčovi.
"Počúvam ťa," odpovedal mu šeptom spoluhráč, aby to usilovne načúvajúci hráči "Rovers" nezačuli
"Ten centrovaný lob, ktorý si skúšal na poslednom tréningu. Čo ty na to?" spýtal sa ho Ian.
"A komu ho mám pos... a stihneš ho?" zvrtol Echo otázku, keď sa pozrel na Iana a vzápätí pochopil Ianov plán.
"O to sa ty neboj, len buď presný," odpovedal mu Ian.
"Spoľahni sa."
A presne v tej chvíli zaznela píšťalka rozhodcu, ktorá dávala signál, že priamy kop sa môže rozohrávať. Ian sa rozbehol smerom k lopte, v poslednej chvíli ju elegantne obišiel a rýchlo šprintoval do pokutového územia čakajúc na Echovu prihrávku. A tá dlho nemeškala. Echo totiž počkal len pár sekúnd, následne sa rozbehol k lopte a odcentroval. A to perfektne. Vyskytol sa tu však malý problém. Ian totiž podcenil rýchlosť lopty a tak to vyzeralo tak, že...
"To určite nestihne," hovoril si pre seba Benítez.
Ian však nebol z tých, ktorý sa dopredu vzdávajú. Videl, že nemá šancu stihnúť loptu tak, aby si ju dokázal spracovať a vystreliť či prihrať. Musela to byť strela z prvej. Všetko alebo nič. Ale ako to spraviť?
"Musím vystreliť ešte kým sa lopta dotkne zeme Ak to totiž skúsim až po kontakte so zemou, lopta mi stopro odskočí. Len či to stihnem. Hm, asi nie. Len ak by som..."
A potom zrýchlil svoje tempo, náhle však urobil akýsi čudný poskok a menšie akrobatické číslo. Bola to pravdepodobne kombinácia nožničiek a salta. Možno to na prvý pohľad vyzeralo dosť čudne, no svoj účel to splnilo. Ianovi sa podarilo loptu usmerniť, aj keď následný dopad na hlavu príjemný určite nebol (au :D). A výsledok? No jasné, že 2:3. Nakoniec získali to vytúžené víťazstvo a aj Ian mohol byť spokojný, lebo t bol jeho 10. gól a mal už aj 5 prihrávok (tým, ktorým to ešte nedošlo, práve splnil požiadavku trénera :D), no on na to momentálne ani len nepomyslel, lebo viac ho tešil úspech jeho tímu ako vlastný.
Ani len netušil, koľko však svojím posledným gólom získal. Myslím tým u Beníteza. Ten bol gólom úplne nadšený, ale hlavne ho zaujalo to, ako bravúrne si dokázal poradiť s ťažkou situáciou. Žeby tá neskúsenosť nebola až taká obrovská?
"Xabi, mal si pravdu, s tým chalanom by sme to mohli skúsiť," ozval sa v telefóne hlas Rafaela Beníteza, ktorý hneď po skončení zápasu zavolal svojmu zverencovi.
"Vedel som, že sa nakoniec zhodneme," odpovedal mu trocha zaskočený, ale potešený Xabi, lebo nečakal, že to pôjde až tak hladko.
"Takže zajtra už trénuje s nami?" spýtal sa vzápätí.
"Áno, pravdaže ak mi ho Ablett pustí z B-čka. Určite nebude nadšený."
"Ani ja by som nebol," skonštatoval Xabi.
"Vieš čo, Xabi, ja sa ho idem na to spýtať hneď teraz, a potom sa ti ozvem."
"OK, tréner. Tak zatiaľ. A veľa šťastia."
"Vďaka."
A len čo ukončil rozhovor, vybral sa do šatne hráčov. Bol tam aj tréner B-čka, ktorý pravdepodobne teraz ukončil svoj, určite, pozitívny príhovor k svojim zverencom. Keď však v dverách uvidel Beníteza, zostal trochu zaskočený.
"Dobrý deň, pán Benítez, čomu môžeme vďačiť za vašu nečakanú, ale milú návštevu?" spýtal sa po chvíli tréner Ablett.
"Prišiel som len zablahoželať vášmu tímu, bol to vynikajúci obrat, naprosto zaslúžené víťazstvo. A tiež by som sa chcel s Vami porozprávať medzi štyrmi očami," dodal Benítez.
"Ale pravdaže," reagoval tréner B-čka a ukázal Benítezovi smerom ku jednej z kancelárií. Keď už boli osamote v miestností, podujal sa Benítez predložiť Ablettovi svoju žiadosť, pravdaže začal veľmi opatrne.
"Skvelý zápas a ten víťazný gól bol jednoducho geniálny..." začal Rafael Benítez, no Gary Ablett ho prekukol, lebo konečne mu doplo, čo asi Benítez môže chcieť.
"Takže ty mi chceš vziať moju novú hviezdu, že?" opýtal sa Beníteza Ablett, čím naznačil Benítezovi, že mu to doplo a zbytočné reči nie sú potrebné.
"No, ja som to nechcel povedať takto, ale áno. Chcem toho chalana do svojho tímu," odpovedal mu Benítez trocha zaskočený z toho, ako rýchlo ho Ablett prekukol.
"A nemyslíš si, že hviezd máš momentálne už dosť? Máš Gerrarda, Torresa..." začal Ablett.
"Ale...," chcel sa obhájiť Benítez, ale Ablett bol rýchlejší.
"A okrem toho, nemyslíš si, že Ian by mal najprv nazbierať skúsenosti a až tak hrať za A-tím?"
"Gary, počúvaj ma už konečne. Videl si posledné zápasy Liverpoolu?"
"Áno, jasné, že hej."
"A aj tie výsledky?"
"Samozrejme." (Poznámka: štyri remízy v rade proti celkom z nižšieho miesta v tabuľke PL)
"Tak potom, preboha, ako sa môžeš pýtať také blbosti? Ja toho chlapca musím mať. Potrebujem ho!"
"Dobre, dobre. Tak skús, ako sa mu bude dariť. Ale za následky si ručíš sám."
"Jasné. Vďaka Gary."
"A mohol by si mi ho sem, prosím ťa, zavolať? Musím sa ho totiž najprv spýtať, či má záujem."
"To je síce zbytočná otázka, pretože po tom túži od chvíle, čo v LFC začal, ale hneď ti ho zavolám."
"Vďaka. Máš to u mňa," poďakoval Benítez.
"To si teda píš, že to mám u teba," poznamenal Ablett a už ho nebolo.
O chvíľu na to priviedol do miestnosti Iana, a potom, kým sa Ian stihol čo i len obrátiť, bol preč. Ostali v miestnosti sami. Len on a Benítez. Ak viete, aké je to skoro sa zblázniť, čo určite už každý z vás zažil, tak vám nemusím opisovať, ako sa asi mohol cítiť Ian. A to, že naňho tréner skúmavo hľadel, situáciu tiež neuľahčovalo. Po chvíli mŕtvolného ticha (Ianovi to pripadalo ako roky) sa Benítez rozhodol, že nebude chlapca ďalej trápiť, a tak sa ozval ako prvý.
"Úžasný zápas.", začal Benítez.
"A tie tvoje dva góly boli skvelé. Hlavne ten druhý sa mi zvlášť páčil," pokračoval kouč.
"Ďakujem," odpovedal mu Ian, ale ešte stále na trénera pozeral ako bacil do lekárne.
"A ak sa nemýlim, bol to tvoj desiaty gól a piata prihrávka v tejto sezóne. Vieš, čo to znamená?" spýtal sa ho tréner.
Ian to pravdaže vedel, aj keď si nebol istý, či tréner myslí na to isté, na čo on.
"Myslíte tým, že by som mohol začať...", začal nesmelo Ian.
"Áno, začať trénovať s A-tímom. Pravdaže, len ak...(Ianovo srdce vynechalo jeden úder)...ak s tým súhlasíš."
"Ja...pravdaže áno," vyjachtal sa Ian, ktorý stále nemohol uveriť, že tento rozhovor je skutočný.
"Tak v tom prípade sa stretneme zajtra o deviatej na Anfielde. Predstavím ťa ostatným hráčom. A buď presný, neznášam, keď niekto mešká (ale čo, aká novinka :D)."
"Pravdaže. A ďakujem za šancu, pán Benítez," povedal Ian.
"Nemáš za čo. Uvidíme, ako ju využiješ. Tak potom zajtra," povedal Benítez a tým prepustil Iana, a následne rýchlo opustil miestnosť, pretože si musel zavolať.
"Xabi, mohol by si sa zastaviť zajtra o pol deviatej
v mojej kancelárií?" ozval sa v telefóne hlas Rafaela Beníteza.
"Počujem, že sa niekomu niečo podarilo. Gratulujem. A pravdaže sa zastavím v kancelárii pred tréningom," odpovedal hlas Xabiho Alonsa.
"A buď, prosím ťa presný," dodal Benítez.
"Tréner, kedy som ja naposledy meškal?" opýtal sa s predstieraným urazeným tónom Xabi.
"Naozaj chceš, aby som ti na tú otázku odpovedal?" zareagoval naspäť Benítez a snažil sa zadržať smiech, no keď začul, ako sa na druhej konci linky chichoce jeho zverenec, vzdal to.
"Radšej nie, tréner. Budem tam. Sľubujem," odpovedal mu Xabi.
"Dobre, spolieham na teba. Uvidíme sa zajtra."
Medzitým sa Ian vrátil späť do šatne k svojim spoluhráčom. Tí pravdaže hneď vyzvedali, čo od neho chcel Benítez. Keď im Ian povedal, že Benítez chce, aby trénoval s A-tímom (hoci tomu ani teraz on sám ešte stále neveril :D), začali mu jeho spoluhráči blahoželať a povedali mu, že mu budú držať palce, aby mu to vyšlo. Stopu po žiarlivosti by ste tam hľadali márne, bola to jednoducho super partia, aj keď je pravda, že boli trocha smutní, že Ian odchádza.


Ako to už býva, čas často uteká rýchlejšie ako by sme chceli. Aspoň Ianovi sa zdalo, že odkedy povedal novinku jeho spoluhráčom a tete a siedmou hodinou ráno, keď mal budíček, uplynulo len pár sekúnd. Teraz celý nervózny sedel za stolom a snažil sa zhltnúť aspoň niečo zo svojich raňajok, hoci to nemalo bohvieaký efekt. O pol ôsmej sa nakoniec rozhodol, že to vzdáva a pomaly sa poberie na Anfield, aby ani náhodou nemeškal. Do blízkosti Anfieldu sa dostal asi o štvrť na deväť a na jeho veľké prekvapenie sa pred Shanklyho bránou stretol so Xabim Alonsom. Ten ale nebol sám, lebo bol zabratý do rozhovoru so....Stevenom Gerrardom, kapitánom "the Reds". Ian ich nechcel vyrušovať, ale Xabi si ho všimol a zavolal si ho k sebe.
"Zdravím. Na tréning?" spýtal sa ho veselo Xabi, ktorý mal dnes mimoriadne dobrú náladu (dlho mu ale nevydržala).
"Ja...áno," odpovedal nesmelo Ian a pohľadom zablúdil na kapitána Reds.
"Och, aj som zabudol. Steven, toto je Ian. Ian, toto je náš kapitán, Steven." predstavil ich Xabi, keď zbadal Ianov pohľad.
"Teší ma," povedali obaja, aj keď z kapitánových úst to neznelo bohvieako úprimne.
"Bože, o minútu je pol, ja musím bežať, tréner čaká. Nemôžem meškať znova, dnes nie." uvedomil sa Xabi.
"Stevie, mohol by si Iana zaviesť do šatne a predstaviť ho ostatným? Bol by som ti vďačný," požiadal svojho kapitána Xabi.
"Pravdaže. A číslo?" opýtal sa Steven Gerrard.
"33, ak dobre viem." odpovedal ešte Xabi a potom ho už nebolo.
Kapitán Reds viedol Iana smerom k šatniam Liverpoolčanov, no celú cestu sa k nemu ani len neozval. Keď sa už blížili k šatni, zreteľne z nej bolo počuť smiech a hlasnú vravu (a to bolo len deväť hodín a ešte k tomu ráno, predstavte si, čo tam môže byť po zápasoch alebo po tréningu :D). Následne vošiel kapitán, vedúc so sebou Iana a prihovoril sa k svojim spoluhráčom.
"Ahojte, chalani. Poprosím o minútku ticha. Chcem vám niečo povedať," začal kapitán.
"OK, ale máš naozaj len minútu....a tá už beží," zareagoval Pepe Reina (kto iný? :D).
"Chcel by som vás s niekým zoznámiť. Chalani, toto je Ian. Oddnes trénuje s nami," predstavoval Steven úplne ignorujúc Reinovu poznámku.
"Vitaj medzi nami, Ian," povedali jednohlasne hráči LFC (Reina a Torres najhlasnejšie :D).
"Ian, toto sú chalani. Nie je potrebné predstavovať ti ich po mene, že?" opýtal sa ho Gerrard.
"Nie," potvrdil mu Ian.
"Dobre, v tom prípade, budeš mať skrinku a dres s číslom 33, ak mal Xabi pravdu. A ešte jedna vec."
Ian sa pozrel na svojho kapitána.
"Budem k tebe úprimný, Ian. Možno si už spozoroval, že Liverpool tento rok nemá bohvieakú sezónu. A aj u majiteľov klubu to máme nahnuté. Takže tento rok musíme uspieť. A to sa nám určite nepodarí, ak sa k nám budú miešať zelenáči. Neber si to osobne, určite vieš hrať futbal, ale sem jednoducho nepatríš. Určite nie teraz. Ja by som sa na tvojom mieste vrátil späť ešte trénovať a prišiel sem, až keď dozreješ."
V šatni nastalo úplné ticho. Ostatní hráči neveriacky pozerali na kapitána, potom s obavou na Iana a znova neveriacky na Gerrarda. Oni predsa už videli Iana hrať a zdal sa im dobrý. Nikto z nich nechcel byť momentálne na jeho mieste a nie je potrebné vysvetľovať, prečo asi. A Ian? Ten sa cítil totálne na dne. Musel sa zo všetkých síl premáhať, aby sa na mieste nerozplakal, no cítil, že to už na dlho nezadrží. Preto sa rozbehol, s úmyslom čo najrýchlejšie stamaď vypadnúť, a vo dverách skoro zvalcoval Xabiho, ktorý to mal spolu s Benítezom nemierené dnu.
"Čo sa...," začal Xabi, keď popri ňom preletel Ian.
"Ja to vybavím," povedal Jamie Carragher Xabimu, ktorý sa už-už vybral za Ianom, "a vy to vyriešte tam vo vnútri," dokončil Carragher a už ho nebolo.
Xabi sa teda pobral spolu s trénerom do šatne, v ktorej ešte stále vládlo mŕtvolné ticho.
"Tak, povie nám tu už konečne niekto, čo sa tu stalo?" začal Xabi, keď už neuniesol to ohromné ticho.
"Ja vám to poviem," podujal sa Pepe Reina.
"Nie, ty určite nie," rýchlo zamietol Benítez, lebo poznal rečnícke schopnosti svojej brankárskej jednotky, ktoré boli na tak vysokej úrovni, že to väčšinou viac škodilo ako pomáhalo, " Steven, povedz ty, čo sa stalo," požiadal ho Benítez.
"Nie, on to nepovie. To ja," zasiahol Torres, kým medzičasom sa Reina pokúšal Xabimu naznačiť, kto je hlavný vinník.
"Dobre, Fernando, tak spusť," odobril to Benítez prekvapený z Torresa, lebo to nebol na rozdiel od Pepeho Reiny veľmi zhovorčivý typ.
"Takže v krátkosti, Steven k nám priviedol Iana, aby nám ho predstavil. To bolo ešte všetko OK. Potom mal nasledovať typický príhovor kapitána. Lenže ten sa zvrtol na tému "my tu zelenáčov nepotrebujeme" a "mal by si sa vrátiť, odkiaľ si prišiel". A zvyšok už viete," stručne zhrnul udalosti Torres.
"Steven?" naznačil otázku Benítez.
"Mám vo zvyku byť ku každému úprimný," začal kapitán Gerrard, "a ten chalan má určite talent, ale momentálne potrebujeme do tímu hráčov so silnou osobnosťou a vôľou," dokončil.
"Takže silná osobnosť? Ja ti dám takú silnú os...," rozzúril sa Pepe Reina.
"Pepe, to stačí," zahriakol ho tréner, keď videl, že Reina sa chystá povedať, ba možno aj vykonať niečo, čo by neskôr určite ľutoval (vraziť kapitánovi nie je asi ten najlepší spôsob, ako mu dať najavo, čo si myslí :D...ale v tomto prípade by to možno nezaškodilo).
"Steven, nehnevaj sa, ale ak aj osobnosť nie, tak vôľu má oveľa väčšiu ako všetci tu v šatni a o túžbe niečo dosiahnuť ani nehovorím," protirečil mu Xabi (a dobrá nálada bola razom fuč).
"Si si v tom chlapcovi nejako priveľmi istý. Chcel by som vedieť, prečo," nedalo to Gerrardovi.
"To môže byť tým, že o ňom viem zopár vecí. Napríklad, že...," začal vysvetľovanie Xabi.
"Ako sa majú tvoji rodičia, Stevie?" skočil Xabimu do reči Pepe Reina.
"Hm, dobre...myslím. Ale čo má toto spoločného?" nechápal kapitán Reds.
"No, asi len toľko, že Ian by ti na túto otázku nedokázal odpovedať," pokračoval Reina.
"Jeho rodičia zomreli pri autonehode, ešte keď bol malým chlapcom," ujasnil Gerrardovi tréner.
"Ale môžeš sa ho spýtať, ako sa má jeho mladšia sestra," doložil Xabi.
"Och, prepáč, Stevie, zabudol som. Nemôžeš. Jeho sestra totiž zomrela počas požiaru v ich dome," následne sa akože "opravil" Xabi.
"Myslím, že človek, ktorý prešiel týmto všetkým a má ešte stále túžbu niečo dosiahnuť, musí mať veľmi silnú a pevnú vôľu. Čo ty na to, kapitán?" opýtal sa Fernando Torres.
"Ja, ja ...ja som to nevedel," vykoktal sa zaskočený Gerrard.
"Možno by si mal najprv viac počúvať," navrhol mu Alvaro Arbeola.
"A až potom rozprávať," dokončil Mascherano.
Medzitým, ako v šatni prebiehal rozhovor, sa Jamiemu Carragherovi konečne podarilo nájsť Iana. Ten sa skrýval neďaleko trofeje z istanbulského finále.
"Ááá, tak tu si. Už som ťa všade hľadal," povedal Ianovi Carra (Carragher je pre môj vkus pridlhé, celé meno predsa vypisovať stále nebudem...a Carra znie podľa mňa zlato :D) a prisadol si k nemu na peknú, čistučkú, pohodlnú...zem.
"Nesmieš ho brať za slovo. V poslednej dobe je hrozne čudný," začal opatrne Carra.
"Ale má pravdu," protirečil mu Ian hneď ako si utrel slzy, "Liverpool nič nezíska, ak sa bude zbytočne zabávať zaúčaním amatérov."
"Ale choď. Ja som ťa na rozdiel od Stevena už videl hrať a máš obrovský talent. A nie je to vôbec Stevieho štýl hodnotiť niekoho tak, že ho ani len nevidel v akcii. Vieš, on chce pre Liverpool len to najlepšie a dáva do toho celé svoje srdce. Niekedy by ale nezaškodilo, keby pridal aj kúsok rozumu. To by narobil menej škôd. Ale on je už raz taký a takého ho máme radi. Pre tím aj svoj život. Ale neboj, on zmení názor hneď ako uvidí tvoj výkon na tréningu. A žiadne ale," prekazil Carra začínajúci Ianov protest.
"No tak dobre, poďme na to," nakoniec súhlasil Ian.
"To je moja reč," odobril Carra.

Medzičasom rozhovor v šatni pokračoval.
"Asi som sa správal ako posledný idiot," pripustil Gerrard, "a to najmenej, čo by som mal urobiť, je dať Ianovi šancu. A pravdaže, ospravedlniť sa mu."
"To bola asi tá najrozumnejšia veta, ktorú si dnes povedal, kapitán," povedal Gerrardovi Pepe Reina (ale už sa naňho pozeral oveľa lepším pohľadom ako pred pár chvíľami :D).
"Máš na to skvelú príležitosť počas tréningu," poznamenal Daniel Agger.
"A chcete dnes trénovať aj niečo iné ako vaše ústa? Lebo ak hej, tak by sme už konečne mali začať," nakukol cez dvere Carra spolu s Ianom.
"Máš pravdu, ide sa!" zavelil tréner a všetci sa pobrali na hraciu plochu Anfield Roadu.
Po udalostiach pred jeho samotným začatím, tréning prebehol až prekvapujúco pokojne. Kapitán po pár minútach prišiel na to, čo okrem neho už všetci vedeli - a to, že Ian to s loptou naozaj vie. Po tomto "objavení Ameriky" sa snažil Gerrard svoje zbytočné reči čo najlepšie napraviť, a keď sa v mini zápase dostali do jedného tímu, ba mali spolu ovládať stred poľa (ach, ten Benítez :D), skúšal kapitán čo najviac spolupracovať s Ianom. Ale viete, ako to býva. Naserte teenagera a o "zábavu" máte postarané. A tak, akokoľvek usilovne sa Gerrard snažil, Ian všetky jeho snahy úspešne ignoroval a hoci on sám dostal od Gerrarda minimálne milión prihrávok, on mu naspäť neprihral ani raz (aj keď Gerrardovu aktivitu veľmi dobre videl). Zato s ostatnými si rozumel výborne, hlavne jeho spolupráca s Torresom pri útokoch bola pozoruhodná a na konci tréningu si ho chalani nevedeli vynachváliť. Len Gerrard bol trocha zničený (dosť). Po tréningu na Anfielde malo LFC namierené na Melwood, kde síce Ian už mal byť, ale kvôli renovácii ešte nebol. Po dvoch hodinách usilovného posilňovania a následného obeda (mňam :D) sa Ian rozhodol, že sa tu lepšie poobzerá. Sprievodcu sa mu rozhodol robiť ďalší zo španielskych hráčov "the Reds", obranca Alvaro Arbeola. Ešte predtým ako stihli na exkurziu vôbec vyraziť...
"Ian," začul chlapec a videl, že cestu k nemu si razí Steven Gerrard.
"Si ohromný talent," začal pomaly Gerrard, "a ja by som sa ti chcel len osprav...".
"Ospravedlniť?" skočil mu do reči Ian.
"No, áno," prisvedčil Gerrard.
"To si môžeš nechať," odmietol Ian, "možno máš pravdu, že sem zatiaľ nepatrím, ale či sa ti to páči alebo nie, ja nikam nejdem. A budem na sebe tvrdo pracovať, aby som raz doviedol FC Liverpool tam, kde si ho ty nikdy nevedel doviesť."
Po tomto stratil reč Gerrard úplne. Vznikajúce ticho však inštinktívne narušil Arbeola.
"Tak poď, poukazujem ti to tu," povedal Ianovi vedúc ho so sebou a pri odchode venoval svojmu kapitánovi pohľad typu "to máš za to".
Počas exkurzie poukazoval Ianovi všetko, o čom si myslel, že by mal chlapec vidieť a rozobrali veľa tém, počnúc od "aká je tvoja obľúbená farba" cez "najlepší futbalový zápas, ktorý si videl" až po "najkrajší gól podľa tvojho názoru". Nakoniec sa však zastavil Arbeola aj pri témach, ktorým sa dovtedy šikovne vyhýbal.
"Máš môj veľký obdiv, Ian," začal už o poznanie vážnejší Alvaro.
Ian naňho len nechápavo pozrel.
"No, najprv som ani ja nebol za, aby si k nám prišiel, aj keď som ťa videl na výbere. No potom som bol zhodou okolností na zápase B- tímu, tuším proti Blackburnu a tam si ma úplne dostal. Až potom som pochopil, prečo chcel Xabi, aby si hral s nami," rozprával Alvaro "a to čo som sa dozvedel o tvojej minulosti bolo už len...ale do toho ma nič, prepáč."
"To je v poriadku, Alvaro," povedal Ian.
"Musí to byť ťažké," pokračoval opatrne ďalej španielsky bek.
"Ani si nevieš predstaviť, aké," zamiešal sa do ich rozhovoru Dirk Kuyt.
"Zabudol si si v jedálni mobil, Alvaro," povedal Kuyt a už sa otáčal, že ide naspäť.
"Vďaka, Dirk. Ale čo si to hovoril?" zdržal ho na chvíľku Arbeola.
"Povedal som len toľko, že si ani nevieš predstaviť, aké je to ťažké. A dúfam, že to nikdy nebudeš musieť zistiť. Nedokážem si totiž predstaviť nič horšieho, ako keď sa musíš pozerať, ako ten, ktorého zo srdca miluješ, trpí a umiera a ty vieš, že ťa opustí a nič proti tomu nemôžeš spraviť. No ty sa nesmieš z toho úplne zložiť a vzdať sa. Na svete je totiž mnoho skvelých ľudí a snov, pre ktoré sa oplatí ďalej žiť a bojovať. A ten, koho máš rád, navždy ostane v tvojom srdci. A ak si uvedomíš, že tvojím šťastím bolo jeho šťastie a tým jeho zas to tvoje, tak máš o jednu motiváciu viac. Splniť si sen a dosiahnuť tým šťastie oboch. Viem to ja,
vie to určite aj Frank Lampard a vieš to aj ty, Ian."
Ian prikývol na znak súhlasu.
"A ešte niečo. Každú smrť predchádza život. A hoci je smrť mrcha a vezme ti veľa vecí, sú aj také, ktoré ti nemôže zobrať. A to spomienky. Ak sa však už nevrátim, jedna spomienka mi zo života chýbať bude. A to tá, že som porazil Fábia v pingpongu. Znova," povedal Dirk Kuyt a odišiel.
Ian nepokladal za potrebné niečo k Dirkovým pocitom doložiť, pretože poznal príbeh Dirka Kuyta a vedel, že má úplnú pravdu (tí, ktorí neviete, čo sa stalo v živote Dirka Kuyta, budete sklamaní, lebo považujem za veľmi neetické a neohľaduplné rozprávať o životných útrapách iných ľudí, ale trošku vám to naznačím 4 slovami: Rakovina je obrovská sviňa).
Aj Alvaro mal plnú hlavu myšlienok, no nakoniec sa rozhodol pre zmenu témy.
"A tá ignorácia Gerrarda na ihrisku sa mi tiež páčila. Hlavne Pepe z toho mal obrovský zážitok. Xabimu sa to už natoľko nepáčilo, hoci sa smial aj on, keď si dobre že neurobil salto, len aby si ma obišiel, kým pár metrov od teba sa úplne voľný Steven vehementne hlásil o prihrávku. A tréner len s úsmevom krútil hlavou. Ale ten odfajč v jedálni sa mi rátal najviac. Bol za všetky drobné," rozprával Arbeola.
"Možno som bol príliš tvrdý," povedal Ian.
"Bez toho možno," potvrdil mu Alvaro, "ale myslím, že mu to len prospeje. Niečo mi však hovorí, že v skutočnosti sa naňho ani nehneváš a že vy dvaja si budete náramne rozumieť. Takže ho netráp dlhšie ako dva týždne, OK?" poprosil ho Alvaro.
"Neboj sa, nebudem," sľúbil Ian, keď videl, že Arbeola správne odhadol situáciu.
"A toto je náš bazén. Čo ty naň?" spýtal sa odrazu Arbeola total od veci.
"Pekný," povedal Ian ukazujúc na erb LFC v strede dna bazéna.
Vtom sa na seba obaja naraz pozreli a začali sa smiať.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama