Príbehy TU Z každého rožku trošku TU MS 2010 JAR TU Premier League TU



Výrok dňa: A:"Odkiaľ pochádza The Paranoid? Z USA alebo z Anglicka?"
B: "Tuším, že z Dánska.
(PitBull fest, Šurany, 30. 10. 2010)


Neskutočne skutočný sen - chapter 11

5. července 2010 v 20:38 | Lucy |  Neskutočne skutočný sen
Ach jaj.....človek si myslí, že už bude všetko v relatívnom poriadku....a potom to príde. Jeden nevinný rozhovor a na pravdu výjdu veci, ktoré človeka dostanú na kolená. A o to horšie, že sa to týka ľudí, o ktorých ste si mysleli, že im môžete veriť. A tak sa mi môj doteraz skutočný sen mení na ten neskutočný.
Ale tak čo už. Plač nepomôže a nič proti tomu spraviť nedokážem.
Tak aspoň pridávam túto kapitolu.
Mikelov odpútavací manéver naberá na obrátkach...a veci začínajú byť čoraz zaujímavejšie...a nebezpečnejšie...


Hoci Xabi dobre vedel, že v tomto čase tam bude prázdno, tipoval, že jedna osoba by tam byť mala. Keď konečne dorazili na miesto, aj Mikelovi došlo, kde a čo tu je. Pozrel na Xabiho a začal protestovať, že predsa takýto čas tu nikto nebude. Xabi ho však umlčal pohľadom a viedol ho ďalej, až sa dostali na závodisko v Aintree. Tam začal Xabi pohľadom prehľadávať celý areál, až nakoniec pri Becher´s Brook našiel osobu, ktorú hľadal. Bol rád, že sa nemýlil a išiel smerom k nej vedúc Artetu, ktorý bol úplne mimo, so sebou.
"Kde do čerta ma to...," začal Mikel, no Xabi ho totálne ignoroval.
"Ahoj, Alice," pozdravil sa Xabi, keď sa konečne dostal k Becher´s Brook.
"Ach, ahoj, Xabi," odzdravila sa Alice, keď ho spoznala.
"A čo ty tu?" spýtala sa ho prekvapene, no potešene.
"Len sme šli okolo, a tak ma napadlo, že sa zastavím. A mám aj jeden taký menší problém, s ktorým by si mi mohla pomôcť," prezradil nakoniec svoj prvotný cieľ Xabi.
"Rada ti pomôžem, ak budem vedieť," ochotne súhlasila Alice.
"Vďaka, si poklad," poďakoval potešený Xabi.
"No najprv ti chcem niekoho predstaviť. Alice, toto je môj kamarát, Mikel Arteta. Mikel, toto je Nagorina dobrá kamarátka, Alice Evans."
"Teší ma," povedali obaja.
"Alice sa profesionálne venuje cvičeniu koní," hovoril Xabi Mikelovi.
"A Mikel je zas...," otočil sa k Alice.
"Hráčom Toffes, viem," dokončila zaňho Alice.
"Presne. A má tiež takú menšiu fóbiu...z koní. A tak mi napadlo, či by si nemohla..." pomaly Alonso prezrádzal Alice čo je jeho problémom.
"Už chápem. Žiadny problém. Poď so mnou, Mikel!" a chytiac ho za ruku ho Alice viedla so sebou. Alonso čakal, že sa bude Mikel priečiť, no ten bez zbytočných rečí ako zhypnotizovaný nasledoval mladú cvičiteľku koní. Tá si to namierila priamo do stajne. Xabi dal tým dvom menší náskok, a potom sa vybral za nimi. Keď konečne dorazil aj on, boli už Mikel s Alice zabraní do rozhovoru. Alice stála a hladkala prekrásneho hnedého anglického plnokrvníka, ktorého Xabi už predtým videl. Volal sa Spark. Mikel stál tiež neďaleko, hoci si udržiaval úctivú vzdialenosť.
"Neboj sa, on ti neublíži," ukľudňovala ho Alice, keď videla pochybnosti, a hlavne strach v jeho očiach.
"Áno, ja len že či...," začal Arteta, no keď si ho Spark začal premeriavať pohľadom, radšej pre istotu ustúpil ešte o krok dozadu.
"A stalo sa v minulosti niečo, kvôli čomu sa ich bojíš?" spýtala sa ho Alice.
"Nie, nič také sa nestalo," odpovedal jej Mikel.
Aj Xabi jej pohybom naznačil, že o ničom nevie.
"Tak potom v čom je problém?" nechápala Alice.
"Ja sám neviem. Jednoducho sa ich desím," povedal Mikel.
"V tom prípade to nebude až také ťažké," začala Alice.
"Najdôležitejšie pri koňoch je vzájomná dôvera," vysvetľovala ďalej, "takže najprv musíme popracovať na tomto. No myslím, že najprv by si mal prísť bližšie."
"Naozaj je to nutné?" zdráhal sa Mikel a hodil obviňujúci pohľad na Xabiho, ktorý sa začal chichotať. Keď však zbadal Mikela, okamžite prestal a ospravedlňujúco sa na neho usmial. Následne mu však naznačil, aby išiel bližšie k Sparkovi. Mikel naňho spätne hodil výraz typu "úplne ti šibe?", ale Xabi ho odbil výrazom "ver mi" a následne " sprav už konečne ten sprostý krok, ty zajo!".
Ten posledný pohľad Mikela naštartoval, a tak napokon, síce váhavo, ale prišiel až tesne k Sparkovi, zastal asi 30 cm od neho.
"No vidíš, ide ti to," pochválila ho Alice, ktorá celý ten predchádzajúci "nemý rozhovor" sledovala s pobavením.
"A teraz pomaličky zdvihni ruku a jemne ho pohladkaj," pokračovala ďalej Alice, " môžem ti pomôcť, ak chceš," dodala, keď uvidela, ako sa Arteta zatváril.
"Bol by som ti veľmi vďačný," prijal vďačne pomoc Mikel.
Alice k nemu pristúpila a nežne ho chytila za ruku. Mikel sa pri tom trocha striasol, no keď sa naňho Alice povzbudzujúco usmiala, chytil jej ruku pevnejšie, čo vyvolalo menšie rozpaky u Alice (Xabi celé to divadielko so záujmom sledoval). Následne Mikelovu ruku položila na Sparkovu hlavu a jemne ňou prešla. Mikel si najprv pomyslel, že to bude veľmi zlé a nepríjemné, no po dotyku so Sparkom, bol tak trocha mimo. Nielenže to nebolo nepríjemné,
ale práve naopak...jemu sa to páčilo. A tak keď Alice svoju ruku dala preč, Mikel pokračoval v hladení Sparka, akoby žil v blízkosti koní už od narodenia. Keď sa po chvíli odtrhol od Sparka, nadšene sa obrátil k Alice, ktorá sa tvárila, akoby Vianoce boli už dnes.
"Gratulujem, bariéra je prekonaná. Si naozaj dobrý. Aj keď si Evertončan," pochválila ho Alice.
Mikel k nej pristúpil a objal ju (Xabi to ešte stále pozoroval s čoraz väčším záujmom).
"Mám vynikajúcu učiteľku. Aj keď je s najväčšou pravdepodobnosťou fanúšičkou Liverpoolu," neodpustil si Mikel.
Xabi ich rozhovor ešte stále pokojne a so záujmom pozoroval, no po chvíli usúdil, že pomaly by už mali ísť, lebo o pár hodín sa má stretnúť s ostatnými chalanmi u Jamieho. A len sa v svojom rozhodnutí utvrdil, keď uvidel, ako dal Mikel Alice pusu na tvár.
"Pomaly by sme už mali ísť. Aj rozkoše už bolo na dnes dosť. Nemyslíš, Miki?" opýtal sa ho Xabi, keď sa k nim pripojil.
"Sklapni!" zasyčal naňho Mikel, ktorý sa mierne začervenal.
"Alice, dokonalá práca. Si jednoducho úžasná," obrátil sa Xabi k Alice, úplne ignorujúc Artetu, ktorý vedľa neho už doslova penil.
"Och, to nebolo nič zložitého. Najťažšiu časť musel zvládnuť Mikel a zvládol ju perfektne," odpovedala mu Alice a usmiala sa pritom na Artetu (ten v tom momente prestal peniť :D).
"A máte chuť aj zajazdiť si?" spýtala sa ich nečakane.
"Veľmi radi," začal Mikel.
"Ale, bohužiaľ, už musíme ísť," zrušil ho Xabi.
Mikel naňho hodil prosebný pohľad, ale Xabi sa nedal obmäkčiť.
"Už mám totiž dohodnuté stretnutie," začal ospravedlňujúco Xabi.
"To nevadí, môžeme si to vynahradiť inokedy," povedala Alice.
"Ja som za," súhlasil Xabi, "ale teraz už naozaj musíme...je mi to ľúto. Ale veľmi pekne ti ďakujem, strašne si nám pomohla. Maj sa a dávaj na seba pozor," povedal jej Xabi a objal ju na rozlúčku.
"Rado sa stalo. A pozdravuj Nagore," povedala mu Alice.
"Spoľahni sa. Miki, čakám ťa v aute, ale prosím ešte dnes," ozval sa konečne Xabi k Artetovi, hoci sa naňho ani len nepozrel. Aj tak dobre vedel, že Mikel mu to nedaruje, tak prečo tú chvíľu čo najdlhšie neoddialiť?
Ako tak v aute čakal na Mikela, zrazu zazvonil Mikelov mobil. Xabi ho na prvý krát úspešne ignoroval, aj na druhý krát sa mu to podarilo, aj na tretí, štvrtý, piaty...
Keď však telefón zazvonil už po desiaty krát, Alonso sa nezdržal a zdvihol ho.
"Tu mobil Mikela Artety. Môj majiteľ práve nie je v dosahu. Ak sa však jedná o prípad núdze, zanechajte, prosím, odkaz," ohlásil sa Xabi.
"Och, to si ty, Alonso," ozval sa z telefónu sklamaný hlas Timothyho Cahilla, " kde je Mikel?"
"Aj ja som rád, že ťa počujem, Tim," začal zdvorilo Xabi, "ale Miki je momentálne mimo dosahu, je mi ľúto," dokončil, ale zdvorilý tón už vynechal.
"Ale...ale je v poriadku, že?" nedal sa len tak ľahko odbiť Cahill.
"A prečo by nemal byť?" čudoval sa Xabi.
"Takže to znamená, že je, však?" uisťoval sa Cahill.
"No vyzeral byť, hoci...," začal Xabi, no Cahill mu skočil do reči.
" Odpovieš mi konečne normálne na moju otázku?" nezdržal sa už Austrálčan.
"Dobre, dobre, je v poriadku, úplne OK. Ale nechápem, prečo by nemal byť," odpovedal mu nakoniec Xabi.
"Kým sa Evertončan dozvie niečo od Liverpoolčana, skončí sa sezóna v Premier League," podpichol Cahill, ktorému ale zjavne odľahlo.
"No, vieš, možno keby ten dotyčný Evertončan občas použil preňho asi zatiaľ neznámu vec, ktorú Liverpoolčania nazývajú slušnosťou, je možné, že by odpoveď dostal oveľa skôr, možno tak okolo semifinále Ligy Majstrov. Och, prepáč, Everton takú súťaž nepozná," nedaroval mu nič Xabi, "ale ešte stále nechápem, prečo by nemal byť Miki v poriadku."
No na odpoveď čakal márne, lebo Cahill akoby onemel na druhom konci linky.
"Ale no táák, Tim, nemusíš sa hneď nafúknuť," povedal mu Xabi, keď si konečne správne vysvetlil to ticho, " len som si z teba robil srandu, nič v zlom. A mimochodom, ty si s tým začal," pripomenul mu.
"Tak odpovieš mi, prosím ťa?"
No ticho neprestávalo.
"Timothy, nerob mi tu divadielko, prosím."
Ešte stále ticho.
"Dobre, vyhral si. Prepáč, že som ťa urazil a rovnako aj tvoj klub. Je mi to naozaj ľúto, nabudúce si dám väčší pozor na jazyk. Toto si chcel počuť, nie? Tak už sa ku mne konečne ozvi!" nevydržal to napokon Xabi a rozhodol sa radšej ospravedlniť, aj keď sám nechápal za čo vlastne. Ale myslel si, že by to mohlo pomôcť. No ticho stále nerušene pretrvávalo.
"Ja to vzdávam. Maj sa Tim, bola radosť sa s tebou zhovárať, si naozaj výrečný človek. A neboj, Miki je v pohode. Tak zatiaľ," povedal napokon Xabi a chystal sa zložiť, keď v tom...
"Xabi, počkaj..." ozval sa konečne Cahill.
"Už si sa konečne dozabával? Lebo podľa mňa to vôbec nebolo pekné," povedal Xabi.
"To je vec názoru," odvetil mu Cahill, ktorý neskrýval pobavenie vo svojom hlase.
"V tom s tebou na 100% súhlasím. Ale to nás len vracia späť na tému slušnosť. Veď vieš, ako sa treba správať na verejnosti a podobné ve...".
"Ja viem, čo je slušnosť, Alonso," skočil mu do reči (a ževraj vie, čo to je..pche...) Cahill, ktorý pomaly ale isto chytal nervy.
"Vážne? No dobre, nechajme to tak. Budeme mať o tému viac, keď sa stretneme v derby. Ale už by si mi vážne mohol odpovedať. A nieže znova onemieš. Je to neslušné," povedal mu Xabi, ktorý si predsa len neodpustil poznámku na záver.
"Xabi, pripomeň mi, že keď sa v tom derby naozaj stretneme, mám ti jednu vraziť."
"OK, červených kariet nikdy nie je dosť. Ale teraz mi už prosím, odpo..."
"Tak dobre. Nie je to nič zaujímavé. Len Mikel nebol na dnešnom tréningu. A včera sme mali voľno, tak sme nevedeli, čo mu je a ani dovolať sa mu nedalo. A tréner sa tiež nevyjadril bohvieako jasne, vraj on to má pod kontrolou a nemáme sa do toho starať. Dokonca ani Philovi nič nepovedal, čo už je niečo..."
"Počkaj, počkaj...hovoríš, že ani Neville nevedel nič o Mikim? Alebo sa aspoň tak tváril?" doložil Xabi, keď si myslel že konečne pochopil, o čo sa jedná.
"Presne, ani...čo si tým mal na mysli, že sa tak tváril?"
"To, že Moyes mal možno pravdu a situáciu má pod kontrolou. Vieš, sú veci, o ktoré sa tréner nepodelí so všetkými svojimi zverencami a tí by to mali rešpektovať."
"Ty o tom niečo vieš," došlo to napokon Cahillovi.
"Aj to je možné," odpovedal neurčito Xabi.
"To je teda perfektné, fakt úžasné. Takže spoluhráči nemusia vedieť o ničom, kým hráč Liverpoolu o tom vie prakticky všet..."
"Mohol by si už prestať s témou Liverpool vs. Everton? Už ma to nebaví. Miki je rovnako tak mojím priateľom ako tvojím a fakt, že hraje za Everton na tom nič nemení. A keď už sme pri tom, hoci ste naším odvekým rivalom, aj tak si vás väčšina Reds váži. Nemáme vás príliš v láske..."
"Vzájomné," doložil Cahill.
"...ale ja si už ani neviem predstaviť, že by Everton nebol naším rivalom."
"A to už prečo?" nechápal Evertončan.
"Vieš si predstaviť, že by si nemal mestského rivala proti ktorému by si mal bojovať o nadvládu v meste, žiadna konkurencia, žiadny súper, ktorého by si mohol podpichovať, žiadne Merseyside derby? Ja totiž nie. A v neposlednom rade LFC vzniklo aj zásluhou Toffes, takže, hoci o tom môžete len snívať, by sme vám mali byť dokonca vďační."
"Takto som nad tým ešte nikdy nerozmýšľal. Asi to bude znieť divne, ale myslím, že máš pravdu."
"Áno, to znie jednoznačne divne. Ale dobre sa to počúva, zvlášť od teba."
"Len si nezvykaj. Bola by to nuda, ak by bol v meste len jeden klub. Ale už budem musieť končiť, ostatní sú už nedočkaví. Odkáž, prosím ťa, Mikelovi, nech sa mi ozve čo najskôr, dobre?"
"Spoľahni sa."
"Tak zatiaľ sa maj. Och, a všetko naj, bol by som zabudol. Viem to správne?" spomenul si Cahill.
"Áno, správne. Vďaka. Tak zatiaľ," rozlúčil sa Xabi.
"Čau," povedal ešte Cahill, a potom už zložil.
Onedlho na to prišiel aj Mikel. Ten sa na Xabiho ani len nepozrel, len si vedľa neho sadol a kukal von z okna. Xabi ho chvíľu úkosom sledoval, potom sa začal smiať. To už Mikel nenechal len tak.
"Čo ti je také smiešne?"
"Nevieš sa tváriť nahnevane. A ani ti to nesluší," povedal mu Xabi.
Arteta naňho len nechápavo pozrel.
"Toto je už lepšie. Ale mal si sa vidieť, bol si pri nej ako zhypnotizovaný, nedalo sa na to nereagovať, prepáč. A mimochodom, volal ti Tim Cahill. Sorry, nechcel som to zdvihnúť, ale po 10-tom zvonení som to už ďalej nevydržal.
"V pohode. A čo chcel?" čudoval sa Mikel.
"Len sa uisťoval, že si v poriadku, lebo niekto vynechal dnešný tréning a tomu niekomu sa nepodarilo nikomu z Evertonu ani dovolať sa. Tak mali obavy. Máš sa mu čo najskôr ozvať. Myslím, že ti to nedaruje."
"Kvôli tomu, že mu nereferujem o každom kroku, ktorý urobím? Tak to ešte uvidíme," začal sa čertiť Arteta.
"Miki, kľud, len sa o teba bál."
"Dobre, dobre. A aké stretnutie to máš dnes?" zmenil napokon tému Mikel.
"Jamie zrekonštruoval bar a chce, aby sme ho prišli ohodnotiť."
"Aha, to znie celkom dobre."
"Myslím, že hej. A aké máš plány ty?" spýtal sa ho Xabi.
"Ja? Nič konkrétneho. Ešte neviem, uvidím čo príde."
Napokon po chvíli dorazili domov. Doma našiel Xabi lístok od Nagore, že išla na návštevu k jednej zo svojich priateliek, tak sa len rýchlo osprchoval, prezliekol, hodil do seba čo našiel v chladničke a nakoniec sa zvalil do kresla a zapol si telku (jasné, že šiel futbal, čo iné). Okolo 18 15 hod. začul Xabi odchádzať Mikela, takže ten si asi tiež našiel večerný program. Možno šiel za Cahillom, ktovie.
Napokon o trištvrte na osem sa Xabi rozhodol, že už je pomaly čas vyraziť, lebo nechcel zbytočne meškať. Keď prišiel k Jamiemu baru, nezdal sa mu bohvieako iný. Aspoň zvonka určite nie. Keď vošiel dnu, ani zvnútra nezbadal žiadnu zmenu, no o chvíľu už nevnímal prostredie. V bare bolo totiž ohromne veľa ľudí a Xabimu pár sekúnd trvalo, kým prišiel na to, že všetci prítomní mu želajú všetko najlepšie. Ostal v totálnom šoku. Spamätal sa až vtedy, keď medzi ľuďmi, ktorí sa na jeho prekvapenom výraze dobre zabávali, spozoroval ako si pobavený Rafa Benítez tľapol s Mikelom.
Chcel sa k nim dostať, no rýchlo pochopil, že to nebude vôbec ľahké.
"Všetko najlepšie, Xabi!" zaželali mu David Villa a Francesc Fabregas, ktorí sa mu postavili do cesty.
"David, Cesc! Och, vďaka. Ale čo vy tu?" neskrýval svoje prekvapenie Xabi.
"Ty si myslíš, že vy si tu organizujete party a my budeme trčať doma? Na to zabudni," odvetil mu Villa.
"Dobre, to chápem," zasmial sa na Villovej reakcii Xabi, "ale ako sa ti podarilo presvedčiť trénera, aby ťa sem vôbec pustil? Predsa len, Liverpool a Valencia, to nie je hneď za rohom."
"No, myslím, že s týmto tu," ukázal na svoju zranenú nohu, "nie som Valencii momentálne bohvieako platný. A keď sa ešte za mňa prihovoril aj Benítez, záležitosť bola vybavená. Vraj mi to len prospeje," usmial sa Villa.
"A čo ty, Cesc? Aj u teba to šlo tak hladko?"
"No, ani nie. Bolo to komplikovanejšie. Hoci je pravda, že aj ja som momentálne out..."
"Čia zásluha to len môže byť?" nadhodil ironicky Xabi.
"...no hej, ale na tom už nezáleží."
"Tak nezáleží. Super, nabudúce ti ju rovno zlomím. Ani na tom nebude záležať?" pokračoval Xabi vo svojej irónii, hoci na ňom bolo jasne vidno, ako ho trápi, že Cesca zranil.
"Xabi, nechaj to už tak. Nespravil si to naschvál. Takže kde som to prestal? Už viem. Som síce zranený, ale ani napriek tomu ma Wenger najprv nechcel ani za svet pustiť."
"Ani sa mu nečudujem. Po tom, čo som mu vyradil najlepšieho hráča v tíme, ani ja by som ne...Dobre, už budem ticho," dodal napokon, keď uvidel Cescov pohľad.
"Budem ti vďačný," ocenil návrh Cesc, " ale napokon sa mi ho predsa len podarilo horko-ťažko spracovať. Vraj, keď to pre mňa znamená viac ako moja rehabilitácia, tak on mi v tom brániť nebude...ale ešte to od neho budem počuť, na to môžem vziať jed. Ale je to primeraná daň, nevynechal by som to tu za nič na svete."
Xabi nevedel, čo má na to povedať. Napokon nepovedal nič, len k obidvom jeho spoluhráčom z repre pristúpil a oboch objal okolo pliec. Obaja z toho hneď vydedukovali, čo to asi preňho znamená, tak načo zbytočné reči? A to Xabi ešte ani len netušil, čo ho ešte čaká.
"Felicidaded cumpleaños, Xabi! (ja viem, že sa to takto asi nepíše, ale akonáhle zistím ako to je, opravím to, takže please, non stres)," objavil sa pri nich sčista-jasna brankár bieleho baletu, Iker Casillas.
"Gracias," poďakoval sa Xabi, keď si už podávali ruku.
"Mohol si sa aspoň ozvať, necestoval by som sám," povedal mu David Villa trocha namrzene, keď sa zvítal aj s nimi.
"Sorry, ale som tu na poslednú chvíľu. Nevieš si ani predstaviť, koľko mi trvalo, kým som presvedčil Juan De Ramosa (pozn. tréner Realu Madrid, kto by náhodou nevedel...teda...aspoň v tom čase to bol ešte on), aby ma sem pustil.
Pomohlo, až keď som mu sľúbil, že odchytám čisté konto v nasledujúcom zápase, ak ma pustí."
"A nie je v nasledujúcom kole na programe "El Clasico"? "spýtal sa ho Villa, neskrývajúc náznak pobavenia a trocha škodoradosti (ale vážne len trocha).
"No veď práve. Neviem, ako to proti Barcelone, preboha, zvládnem. Ale načo sa trápiť dopredu? Och, a mimochodom, priniesol som si menšiu spoločnosť. Dúfam, že ti to nevadí. Rád by som vám ich predstavil."
Xabimu to, pochopiteľne, nevadilo, no prv, ako stihol Casillas svoj úmysel zrealizovať, sa k Xabimu nahrnuli jeho liverpoolski spoluhráči.
"Takže, ktorý z vás má toto na svedomí?" spýtal sa naoko prísne Xabi (hneď ako skončili s kapitolou "Všetko najlepšie"), no dobre vedel, že odpoveď aj tak nedostane. O čo väčšie
však bolo jeho prekvapenie, keď ju dostal. Lenže...Pepe povedal, že to vymyslel Sami Hyypia, Hyypia zas, že to bol Dirk Kuyt, Kuyt, že to bol Arbeola, Arbeola, že Carragher, Carragher , že Torres, Torres, že to bol Ian, Ian to zvalil na Gerrarda, Gerrard povedal, že to bol...a takto to pekne pokračovalo ďalej.
Keď padlo podozrenie už aj na samotného oslávenca, sám podozrivý skonštatoval, že sa na to radšej nemal ani spýtať a rozhodol sa pre zmenu témy.
"Dobre, dobre, myslím, že už mi je to jasné, môžete prestať," povedal Xabi a schytil Iana, ktorý medzičasom začal podozrievať z organizácie oslavy barovú stoličku (osoby sa už pomíňali a aj alkohol sa začal pomaly ale isto prejavovať).
"A mimochodom, Iker nám chce niekoho predstaviť," dodal a pozrel sa spýtavo na Madridčana.
"Jasné. Ale nevidím ich. Kde len môžu b...aha, tam sú. Ayleen!", zavolal vzápätí na osobu stojacu obďaleč.
"Chalani, toto je moja priateľka, Ayleen. A toto je jej mladšia sestra July.
"Teší nás," povedali všetci prítomní.
"Ayleen, July, toto je Xabi, dnešný oslávenec."
"Teší ma," povedali obe dievčatá naraz.
"Potešenie je na mojej strane," odpovedal Xabi.
"A toto naokolo, to sú jeho spoluhráči z LFC a vlastne aj niektorí moji, vlastne, naši z repre...menovite...," začal a pozrel spýtavo po Xabim.
"Och," došlo to Xabimu, " toto je...," a začal pekne pomaličky predstavovať celé mužstvo plus hostia (myslím, že mu to dobrú chvíľku trvalo), no Ian z toho veľa neregistroval (napomáhal tomu aj fakt, že Xabi ho ešte stále držal).
Jeho pozornosť sa plne sústredila na dievčatá.
Ayleen bola asi 20-ročná Španielka (Ian si nebol celkom istý, či to odhadol správne, odhad veku - to mu nikdy príliš nešlo), na jeho pomery dosť vysoká (pre vysvetlenie, nebola ako rebrík, ale vzhľadom na to, že on nebol bohvieako vysoký...no myslím, že vám to už došlo :D), bola pekne opálená (ako každá Španielka), mala dlhé čierne vlasy (Ian tipoval, že sú prefarbené...asi prvý tip, čo mu v živote vyšiel) a krásne hnedé oči, ktorými dokázala vyčariť všetky pohľady sveta (o tom sa aj dokonale presvedčili, aj Casillas by to v sekunde potvrdil). Navonok síce mohla pre niekoho pôsobiť troška drsnejším dojmom (Ian si nemohol nevšimnúť, že má piercing v jazyku a dosť obľubuje čiernu farbu...hmm, dobrá pozorovacia schopnosť :D), no asi po piatich sekundách muselo byť hneď každému jasné, že slovo drsná nie je na mieste. Bola totiž úplne v pohode, mala prirodzené vystupovanie a zmysel pre humor, takže si hneď získala sympatie všetkých chalanov, no keď nahodila ten svoj už predtým spomínaný pohľad na Casillasa (ten si z nej totiž kvôli niečomu robil srandu), no, rozhodne vzbudzovala úctu. Jednoducho z nej len tak sršala pozitívna energia. To bol hlavný rozdiel medzi ňou a jej sestrou. Nie, tá za ňou nezaostávala v kráse, nechápte ma zle (mala dokonalú postavu, dlhé blond vlasy a modré oči...pre niektorých priam symbol dokonalosti). Rozdiel bol v niečom inom. Z pohľadu na July sa totiž veľmi ľahko dala vyčítať jej pravdepodobne najdominantnejšia vlastnosť. Rozmýšľam nad slovom, ktoré by dostatočne opísalo, čo mám na mysli, aby ste ma presne pochopili, ale aby som to zároveň nepreháňala, no napadá ma len namyslenosť...proste pri pohľade na ňu vám bolo v momente jasné, že sa nedá do reči len tak s hockým.
"A toto je Ian, naše "malé dieťa" (v angličtine by to bolo lepšie, aspoň podľa mňa znie "little kid" rozhodne lepšie)," dokončil predstavovanie Xabi.
"Rád vás spoznávam. A vôbec nie som malý," otočil sa nahnevane k Xabimu, "a dieťa je tu predsa jednoznačne Fernando." (pozn. El niňo = v španielčine "dieťa").
Vzápätí ho Xabi konečne pustil, čo Ianovi umožnilo vyhnúť sa paľbe slaných tyčiniek, ktorú po ňom vyslal Torres.
"Ale, niňo, správaj sa ako slušný chlapček, inak pôjdeš hneď a zaraz do postieľky," podpichol Torresa David Villa, no hneď na to sa dal na útek, keď sa Torres so slovami "Veď ja ti dám dieťa!" a vražedným pohľadom rútil k nemu (inak aj Villova prezývka "El Guaje" znamená zhodou okolností v preklade z astúrčiny "dieťa") a začal ho naháňať po bare (a ževraj dospelé osoby...pche :D).
Ian využil túto situáciu a prihovoril sa k July (pretože aj napriek tomu, čo som opísala, k nej cítil akýsi druh sympatie...a možno aj viac).
"Celkom fajn party, čo povieš?" začal konverzáciu Ian.
"Trocha detská," odpovedala povýšenecky.
"Prečo si to myslíš? spýtal sa nechápavo Ian.
"Keď rozumovo dospeješ, pochopíš. (aký odjeb). A teraz, keď ma ospravedlníš, mám aj lepšie veci na práci," povedala, otočila sa...a už jej nebolo.
Ian tam len ostal stáť ako nemý soľný stĺp. (a sympatie razom klesli).
"Neber si to osobne," prišla ho utešiť Ayleen, ktorá pozorovala celý rozhovor z úctivej vzdialenosti.
"Nie si prvý, a bohužiaľ, asi ani posledný, s kým sa takto bavila. Aj keď slovo bavila je asi prisilné," pokračovala.
"Nie je vôbec jednoduché s ňou vychádzať...aj Ikerovi to chvíľu trvalo, kým bola ochotná sa s ním baviť normálne. Vraj jeden LP blázon do rodiny bohato stačí, načo dvaja? Skoro dostal infarkt, keď to začul," spomínala s úsmevom Ayleen.
"LP blázon?" zopakoval Ian a pohľadom zablúdil na Casillasa, ktorý sa neďaleko bavil s Torresom a Villom.
"Áno. Totiž my sme sa spoznali na koncerte LP-čka v Madride...prezradila Ayleen Ianovi.
"Ale nakoniec som to vyriešila," povedala Ayleen.
"A ako sa ti to podarilo?" opýtal sa zvedavý Ian.
"Povedala som jej, že ak aj naďalej chce, aby sme sa spolu bavili, tak sa s mojím priateľom bude zhovárať normálne. Ak nie, tak sme my dve skončili. A pomohlo aj to, že Iker sa s ňou tiež porozprával medzi štyrmi očami, aj keď dodnes neviem čo jej povedal. Ale odvtedy sa k nemu správa normálne."
Ian nevedel čo má na to povedať, a tak sa radšej rozhodol mlčať.
"Vidím ti na očiach, že sa ti páči. Musíš na ňu ísť opatrne. Alebo sa jej radšej vyhnúť úplne. Ušetríš si zbytočné trápenie sa," poradila mu nakoniec.
"Poď, pozrieme, čo robia tie naše neposedné deti," navrhla napokon, snažiac sa nahodiť veselšiu tému.
A tak ho chytila okolo pliec a spoločne sa pripojili k skupinke, kde sa Torres, ktorého zjavne prešli vražedné chúťky, veselo zabával so svojou bývalou potenciálnou obeťou, Villom a Casillasom.
Medzitým sa Xabimu konečne podarilo prepracovať sa k Artetovi, ktorý sa na Xabiho veľké prekvapenie, ešte stále zhováral s Rafom Benítezom. Ten na úvod poblahoželal svojmu zverencovi. Potom nasledovala kratšia konverzácia medzi trénerom a hráčom a nakoniec sa Xabi rozhodol venovať pozornosť aj Mikelovi. Ten dovtedy tíško počúval liverpoolsky rozhovor čakajúc na chvíľu, keď mu Xabi spočíta celý dnešný deň. A nečakal veru dlho.
"Mikel Arteta Amatriain," začal Xabi, "si si vedomý toho, aká si sviňa?"
Mikel sa rozhodol pre taktiku mlčania a ospravedlňujúci pohľad mysliac si, že by to Xabiho mohlo aspoň troška obmäkčiť. Ale...
"Nepozeraj tak na mňa, nepomôže ti to. Sklamal si ma. Si ten posledný človek od ktorého by som toto čakal. Myslím, že to najmenej čo by si mal spraviť, je zbaliť si všetky veci a zmiznúť z mesta neukazujúc sa mi nikdy viac pre očami a..."
"Xabi, robíš si zo mňa srandu?" prerušil napokon Arteta svoje mlčanie, keď mu po pár sekundách konečne došlo, čo asi jeho kamarát robí.
"Hmm....áno," odpovedal so smiechom Alonso.
"A že kto je tu sviňa," nadhodil Mikel, potom však Xabiho objal.
"Všetko najlepšie, kamoš."
"Ďakujem, Miki."
"Kebyže vás dvoch nepoznám, pomyslel by som si, že vy dvaja spolu niečo máte," podpichol ich Benítez, ktorému sa už zunovalo v tichosti sledovať ich rozhovor.
"Ja som doteraz ani len nevedel, že Mikela osobne poznáte, tréner. Kde ste sa vlastne spoznali?" a nedajúc im ani len šancu odpovedať, pokračoval, "Nie, nie, nič nehovorte, ja to uhádnem. Určite to bolo počas stavania Stanleyho parku."
"Doteraz neverím tomu, že si to tak ľahko zhltol," potvrdil mu to tréner.
"Milé," poznamenal ironicky Xabi.
"Ani si nevieš predstaviť, koľko starostí si narobil malému Mikelovi," pokračoval kouč.
"Nie, neviem. Aké starosti som ti narobil, malý Miki?" spýtal sa Xabi zdôrazňujúc vo svojej otázke slovko "malý", za čo si vyslúžil buchnát od Artety.
"Hej, ak mi ho zraníš, zadrhnem ťa," pohrozil mu Benítez.
Arteta na chvíľu spanikáril, nevediac, či to tréner "the Reds" myslel vážne, alebo nie, ale súdiac podľa toho, že sa na ňom obaja ujebávali, asi nie.
"Že aké? Potreboval som nejaké info o party, no stratil som telefonický kontakt (v tejto chvíli sa Mikel pozrel na Beníteza, no ten svoj úškrn stihol zamaskovať pohrebne vážnym výrazom) a od teba ani od mojich spoluhráčov som ho, pochopiteľne, pýtať nemohol, a tak mi nenapadlo nič iného len prísť do Melwoodu a bleskurýchle nájsť Jamieho alebo hoc ktorého iného z vášho kádra. No aké ja mám stále šťastie, stretol som práve teba."
"Hmm, Miki?"
"Čo?"
"Vôbec...vôbec ťa ani len nenapadlo spýtať sa Nagore?"
Arteta sa chytil za hlavu.
"Ja som taký idiot," skonštatoval napokon.
"Úprimnosť sa cení. Ale perfektne si sa zo situácie vyklamal. Hoci klamanie ti nikdy veľmi nešlo."
"Núdzové situácie si vyžadujú núdzové riešenia."
"A nakoniec sa ukázal ako perfektná pomocná sila, keďže ťa na celý deň niekam odpratal a zabezpečil nám tým voľné pole pôsobnosti."
"Vy ste pomohli mne, ja vám. Máte super kouča, Xabi. Iný by ma pravdepodobne vyrazil von aj s dverami vzhľadom na to, že som Evertončan."
"Len to pred ním nehovor nahlas, lebo nakoniec tomu ešte uverí."
"Ak chce niekto ešte niekedy v budúcnosti hrať v základe, mal by si dávať väčší pozor na jazyk," pohrozil s úsmevom Benítez.
"A len tak, mimochodom, kde ste to vlastne boli?"
"Boli sme kuknúť Aintree. A predtým na golfe," povedal Xabi.
"Aintree? Steeplechase?? V novembri???"
"Áno, v novembri. A ešte zaujímavejšie bolo to, že Miki sa až do dnešného dňa bál koní."
"A skrz toto všetko si nemal absolútne žiadne podozrenie? Nechce sa mi veriť," skonštatoval Benítez.
"Jasne, že mal. Ale Miki je občas samý otáznik, tak som sa rozhodol dohrať jeho hru až do konca...a aspoň sa už nebojí koní."
"A spoznal som super babu," neodpustil si Mikel.
"Keď sme už pri Alice," začal Xabi, ktorý si nemohol nevšimnúť ako sa Mikel pri jej mene začervenal, "tipni si, koho tiež pozvala Nagore (ich rozhovor som zatiaľ nespomenula, ale v krátkosti...Xabi vyčítal Nagore, že si tehotná robila s týmto iba zbytočné starosti, ona ho odbila, že preňho by spravila všetko, aby bol šťastný, on jej, že preňho je tým najväčším šťastím ona, potom pár bozkov...možno aj trocha viac ako len pár, a potom jej Xabi povedal, že sa hneď vráti, len čo zaškrtí Mikela :D)

"Poď, pohľadáme ich," navrhol Xabi.
"Koho hľadáte?" zjavil sa sčista-jasna Steven Gerrard.
"Nagore a jej priateľku," odvetil Xabi.
"Vzadu pri bare," usmernil ich Gerrard.
"Vďaka, Stevie," poďakoval Alonso a spolu s Artetom išli smerom k baru pohľadať dievčatá.
Ledva však tí dvaja odišli, k Stevenovi a Benítezovi sa privalili Ian a Ayleen, ktorí medzičasom spozorovali, že July zmizla.
"Kapitán, nevidel si July?" spýtal sa ho Ian.
"Nie, bohužiaľ," odpovedal Gerrard.
"Mala som ju radšej nechať v Madride," povedala Ayleen nasrane.
"Tá malá blondínka?" zamiešal sa do rozhovoru Benítez.
"Áno, videli ste ju?" potešila sa na sekundu Ayleen.
"Išla tamtým smerom," ukázal tréner.
"Tam je len kuchyňa," povedal Ian.
"Ehh...a núdzový východ," doložil Gerrard.
"Ak odišla, zabijem ju," začala Ayleen chytať nervy.
"Poď, ak aj odišla, nemôže byť ešte ďaleko. Nájdeme ju," pobádal ju Ian.
"Pomôžem vám," ponúkol sa aj kapitán "the Reds".
"Tréner, ozvete sa Casillasovi, nech ide čo najrýchlejšie za nami? Liverpool večer nie je práve najbezpečnejším, zvlášť nie pre -násťročné baby," poprosil Ian.
"Spoľahni sa," povedal kouč a už ho nebolo.
Medzičasom, ako Benítez hľadal Casillasa, však už Ian, Ayleen a Steven boli na ceste a prehľadávali tmavé ulice mesta "the Beatles". Nakoniec sa dostali k rázcestiu.
"Najrýchlejšie bude, keď sa rozdelíme," navrhla Ayleen.
Gerrard sa s obavou v pohľade spýtavo pozrel na Iana. Keď ten však len nerozhodne pokrčil plecami, napokon pritakal.
"Dobre. Ian, ty pôjdeš s Ayleen doprava a ja omrknem ľavú stranu," povedal kapitán.
"OK, poďme," povedal Ian a už-už sa chystal odísť, keď ho Gerrard zozadu zadržal.
"Dávaj si bacha, nikdy nevieš, kto všetko sa tu v noci môže potulovať," povedal mu Steven dosť vážnym hlasom.
Ian len prikývol na znak súhlasu a už spoločne s Ayleen o malú chvíľu usilovne prehľadávali uličku. Čo však čert nechcel, našli ďalšie rázcestie.
"Ideš doľava alebo doprava?" spýtala sa ho Ayleen.
Ianovi sa však táto možnosť ani trocha nepáčila. A aj to Ayleen povedal, no tá nemala vôbec náladu ani čas na protesty, a tak nakoniec Ianovi nezostalo nič iného, len súhlasiť.
"Ak sa jej niečo stane, Casillas ma zabije...ak ho nepredbehne Gerrard, lebo mi ju dal na starosť," pomyslel si v duchu Ian, ktorý čo najrýchlejšie skúšal prejsť svojou uličkou, o ktorej, mimochodom vedel, že je slepá a keď July nenašiel, šprintoval najkratšou možnou cestou za Ayleen.
Tá mala oveľa väčšie šťastie ako on (no, možno ani nie). Ako prechádzala uličkou, na jej pravej strane zbadala akýsi pohyb. Išla sa tam teda pozrieť.
"July, si to ty?" opýtala sa Ayleen.
"Ayleen?" odpovedal jej sestrin hlas otázkou.
Ayleen k nej rýchlo pristúpila (značne jej odľahlo), chytila ju a tresla ju k stene. Jej prvotným úmyslom bolo vraziť jej jednu, ale napokon si to predsa len rozmyslela, veď je to predsa len jej sestra (a hlavne je to trestný čin...).
"Už nikdy v živote ťa so sebou nikam nevezmem, počula si ma?" povedala nahnevane Ayleen.
"A teraz už poďme!" schytila a ťahala ju so sebou.
"Čo sa zbytočne strachuješ? Nič mi tu nehrozí," skľudňovala ju July, ktorá nechápala, prečo sa zbytočne stresuje.
V tej chvíli k nim dobehol aj zadychčaný Ian.
"Tu ste, chvalabohu. A teraz sa rýchlo vráťme k Jamiemu. Nemali by sme sa tu potulovať,nie je to tu bezpečné," povedal im Ian, keď chytil dych.

"Mali by ste malého chlapca poslúchať. Je to tu dosť divoké, zvlášť pre také pekné a krehké baby," ozval sa spoza nich mužský, drsný hlas.
"Sme nahraní," pomyslel si Ian, keď sa otočil a uvidel početnú skupinku neznámych.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama