Príbehy TU Z každého rožku trošku TU MS 2010 JAR TU Premier League TU



Výrok dňa: A:"Odkiaľ pochádza The Paranoid? Z USA alebo z Anglicka?"
B: "Tuším, že z Dánska.
(PitBull fest, Šurany, 30. 10. 2010)


Pečatenie klasifikačného, stužková, matura....

20. listopadu 2010 v 22:30 | Lucy |  Z každého rožku trošku

... alebo ako ten čas letí.

stužková



Nezdá sa vám niekedy, že v rozličných situáciach plynie čas inak? Napríklad, počas obyčajnej nudnej hodiny podnikovej ekonomiky či účtovníctva sa človeku zdá, že 45 minút plynie slimáčím tempon. A keď sa ešte profesor rozhodne skúšať, nuž, vtedy sa vám zdá tá trištvrte hodina ako nekonečnosť.
Narozdiel od toho, skoro hodiné trvanie koncertu vašej obľúbenej skupiny sa vám javí len ako niekoľkominútová záležitosť.

Tento fakt som už dlhšiu dobu brala ako samozrejmosť. Minulý týždeň sa však udialo niečo, čo ma tak trocha prinútilo zamyslieť sa nad istými vecami. Vo štvrtok sme totižto pečatili klasifikačný. Ja viem, nič nového pod Slnkom, veď sa to robí všade...

Vo mne to však tak mierne trklo a prinútilo ma to zamyslieť sa. Po prvý raz som si naplno uvedomila fakt platný od prvého septembrového dňa tohto školského roku - SOM MATURANTKA.
Už som vo štvrtáku, o chvíľku končím.
Neviem prečo, ale tak trocha ma to vzalo. Ako môžem tak rýchlo skončiť? Veď len prednedávnom som išla do prváku. Pamätám si na to akoby to bolo len včera. Ja a veľa ostatných deciek (medzi nimi aj moji budúci spolužiaci) nervózne stojaci pred tou starou budovou OA, na ktorú som už odvtedy stihla toľkokrát nadávať, čakajúc na to, čo s nami bude. Nato sa ako blesk z čistého neba vyrútila moja budúca triedna a išlo sa. My, pravdaže cez záhon, kvôli čomu vznikla u nás známa hláška triednej: "Nechoďte cez ten p******ý záhon (nepamätám si už presnú nadávku čo tam bola)!!!"

Od toho dňa sa toho udialo dosť. Trvalo by mi to dosť dlho, kým by som to všetko povypisovala. Isté však je, že sme zažili plno dní smiechu, srandy a dobrej nálady, no samozrejme, nie všetky dni boli ružové. O dňoch nabitých skúšaním, písomkami či hádkami by sa dalo tiež napísať menší román.
V kolektíve sa vytvorili nové priateľstvá, aj nové páriky.
Jednoducho, od našich čias na ZŠ sa toho veľa zmenilo.

Nehovoriac o nás. Už dávno nie sme tie malé detičky nosiace ružové okuliare na očiach, ktoré rodičia musia držať za ručičku a rozhodovať sa za nich.
Dávno sme zistili, že život, to nie je len prechádzka ružovou záhradou. Pocity ako bolesť, smútok, hnev, či zúfalstvo pri pohľade na to, že ten na kom vám záleží sa trápi a vy proti tomu nič nezmôžete, nám už nie sú neznáme.
Môžete nám oponovať, že nemáme potuchy, čo tam vonku na nás čaká. Máte pravdu, nevieme.
No nech je tam vonku čokoľvek, vieme jedno. Každý si je strojcom svojho vlastného šťastia. To, čím a hlavne kým v živote budeme, je na nás. Denne robíme rozhodnutia, či už malé alebo väčšie.
A ak si myslíte, že sme zatiaľ nepadli na hubu, tak ste na omyle.
Každý jeden z nás, sa minimálne raz v živote poriadne popálil. No vzdali sme sa a prepadli depresii? ROZHODNE NIE!!!
Istú chvíľu to síce bolelo a to dosť, no nakoniec život ide vždy ďalej.

Čo dodať na záver?
Nuž, asi toľko. Možno neviem, čo ma v živote čaká, možno sa veľakrát sklamem, bude to bolieť, niekedy až tak, že si v tej chvíli budem želať radšej smrť. No jedno je isté. Život máš len jeden. A nikdy nie je nič také zlé ako sa na prvý pohľad zdá. A ked máš okolo seba ľudí, na ktorých sa môžeš spoľahnúť a na ktorých ti záleží, prekonáš všetko.

Tak si poďme užiť našu stužkovú a zmáknuť maturu ľavou zadnou. Čo bude ďalej, sa uvidí. Veď vždy nejako bolo a bude, no nie?
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama